Tam Slovensko vykazuje pomerne vysokú náklonnosť k proruským názorom, čo je spôsobené aj veľkou prítomnosťou alternatívnych médií na slovenskom trhu. Druhou oblasťou je oblasť štátnych politík a opatrení. Na pondelkovej tlačovej konferencií výsledky indexu zraniteľnosti prezentoval expert Globsecu Daniel Milo. Najzraniteľnejšou krajinou je Maďarsko, po Slovensku nasleduje Česká republika a najmenej zraniteľnou krajinou z krajín V4 je Poľsko.
Zraniteľnosť v Maďarsku, Česku, Poľsku a na Slovensku skúmali z viacerých hľadísk – postoje verejnosti, politická scéna, médiá, štátna politika a opatrenia a občianska spoločnosť. Zároveň ponúkajú aj šesť odporúčaní, a to zaviesť opatrenia na efektívny boj proti podvratnému zahraničnému vplyvu, napríklad aktualizovaním bezpečnostných stratégií a vytvorením špecializovaných jednotiek na ministerstvách.
Takisto odporúčajú rozkryť a zverejniť štruktúry používané na šírenie dezinformácií, zabezpečiť nezávislosť a nestrannosť médií, posilniť spoluprácu medzi médiami a občianskou spoločnosťou, zvýšiť podporu pre výskumné a informačné aktivity realizované vládou alebo občianskou spoločnosťou a rozvíjať a podporovať výchovu k demokratickému občianstvu, kritické myslenie a mediálnu gramotnosť v školách.
Index zraniteľnosti na Slovensku je 51, v Maďarsku 57, v Českej republike 38 a v Poľsku 30. Pokiaľ ide o Slovensko, názory a postoje slovenskej verejnosti (skóre 53 – najvyššie vo V4) sú do istej miery odlišné od zvyšku zoskupenia. Slováci majú pozitívny vzťah k EÚ, ale zároveň vyjadrujú najmenšiu podporu NATO. Úroveň protiamerických nálad je najvyššia v regióne. Globsec upozorňuje aj na vysokú úroveň energetickej závislosti od Ruska a aj na absenciu efektívnych štátnych protiopatrení voči nepriateľským vonkajším vplyvom.
Podľa Mila je dôležité, aby sa o tejto téme hovorilo verejne a aby o nej hovorili tie orgány, ktoré ju majú vo svojej pôsobnosti – SIS, ministerstvo vnútra či obrany. Slovensko najlepšie vyšlo v oblasti občianskej spoločnosti, ktorá je podľa odborníka Globsecu aktívna a existuje v nej určitá koordinácia a vzájomná podpora.
Milo si je aj vedomý, že Slovensko teraz aktualizuje svoju Bezpečnostnú stratégiu. Tá podľa neho musí byť široko postavená tak, aby dokázala zachytiť všetky záujmy, ohrozenia a opatrenia. Problémom tej súčasnej jej to, že je stará 12 rokov, teda dnes v nej nie sú pomenované nové hrozby.
Na indexe pracovali Globsec Policy Institute Slovensko, Evropské hodnoty z Českej republiky, Political Capital Institute z Maďarska a Institute of Public Affairs z Poľska. Autori porovnávali bezpečnostné stratégie, vychádzali z doteraz nazbieraných dát, oslovili takmer 40 odborníkov.