„Nebudem zakladať politickú stranu. Nebudem kandidovať do parlamentu. A pravdaže tým pádom ani neuvažujem o funkcii premiéra,“ uviedol Kiska. Reagoval tak na množiace sa špekulácie o tom, že sa chystá vstúpiť do straníckej politiky a založiť novú politickú stranu. Či bude znova kandidovať ako nestranícky kandidát na prezidenta, oznámi najneskôr do konca septembra 2018. Prezident tak urobil len deň po tom, čo na sociálnej sieti napísal, že sa stane piatykrát otcom.
Sociológ Pavel Haulík považuje Kiskovo stanovisko za rozumné a realistické. „Myslím, že pán prezident zvážil svoje možnosti v straníckej politike a vybral si celkom očakávane riešenie, ktoré je určite schodnejšie, a to pravdepodobný pokus o obhajobu pozície prezidenta. Je to definitívna bodka za náznakmi straníckej politickej kariéry,“ konštatoval Haulík. Tento krok sa podľa neho dal predvídať. „Pán prezident sa totiž do našej straníckej politiky absolutne nehodí, takže z tohto pohľaduje je tento jeho krok, povedal by som, zhodnotením reálnych možností,“ zhodnotil sociológ. Nepredpokladá, že by prezident toto svoje rozhodnutie zmenil, pretože by poprel sám seba, hoci v politike naozaj platí – nikdy nehovor nikdy. „Ale to by musela byť nejaká zvláštna situácia. Skôr si myslím, že nie,“ uzavrel Haulík.
Podľa analytika Jána Baránka vyhlásenie prezidenta ešte neznamená, že nejaká nová strana nevznikne. Ako ďalej Baránek poznamenal, snáď nikto nepredpokladal, že začne zbierať podpisy alebo si, ako sa to zvykne robiť, kúpi nejakú registrovanú stranu a premenuje ju, lebo takéto veci prezident robiť nemôže. „Ale stále nie je vylúčené, že ľudia z okolia prezidenta založia stranu. Tým pádom bude viac-menej známe, že za ňou stojí prezident Kiska, aj keď nemusí byť jej členom. Takže toto vyhlásenie je len upresnenie technického postupu, že osobne nepôjde zbierať podpisy a nebude stranu zakladať,“ domnieva sa Baránek. Tiež predpokladá, že Kiska sa opäť pokúsi získať kreslo prezidenta.
O možnom vstupe prezidenta Kisku do straníckej politiky sa hovorilo dlho. Jeho meno sa skloňovalo v súvislosti so zmenou združenia Progresívne Slovensko na politickú stranu, ale aj so založením nového politického zoskupenia. Predseda Národnej rady Andrej Danko ešte v novembri minulého roka v diskusnej relácii TA3 V politike tvrdil, že sa možno časom dostaneme k tomu, „o čom si vrabce čvirikajú, že prezident bude lídrom politickej strany“.
SaS je s prezidentom spokojná
„Rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku berieme na vedomie. Nepochybujeme, že k nemu dospel po zrelej úvahe, v ktorej zohľadnil nielen svoj rodinný život, ale aj záujmy štátu. S tým, ako sa zhostil funkcie prezidenta, sme spokojní. Andrej Kiska stojí za občanmi a dôstojne reprezentuje Slovenskú republiku v zahraničí. Ak sa rozhodne kandidovať v druhom volebnom období, dnes nevidíme žiaden dôvod, pre ktorý by nezískal našu podporu,“ píše sa v stanovisku strany Sloboda a Solidarita, ktorá aj v najnovšom prieskume agentúry FOCUS potvrdila pozíciu najsilnejšej opozičnej strany.
Beblavý: Nečudujem sa mu, Remišová: Rodina je dôležitejšia
Nezaradený poslanec NR SR Miroslav Beblavý sa nečuduje, že prezident Andrej Kiska nevstúpi do straníckej politiky.
„Andrej Kiska vykonáva svoju prezidentskú službu veľmi dobre a dúfam, že ju bude vykonávať čo najdlhšie. Stranícka politika na Slovensku je veľmi brutálna, a preto sa mu nečudujem, že do nej nechce vstúpiť,“ uviedol Beblavý.
Poslankyňa NR SR Veronika Remišová (OĽaNO) prezidentovi k rozhodnutiu gratuluje. „Niet divu, že pán prezident nechce zakladať stranu, rodina a deti sú dôležitejšie ako politika. To len potvrdzuje, že ľudí, ktorí by chceli ísť do politiky nie kvôli vyciciavaniu štátu, ale kvôli službe ľuďom, je ako šafranu. Nuž, budeme si musieť vystačiť s tým, čo máme, spojiť sily a ukázať ľuďom, že existuje alternatíva, ktorá bude robiť politiku čestne a odborne,“ vyjadrila svoj názor na facebooku Remišová.