Vyplýva to z Komplexnej správy o činnosti Sekcie spravodajstva, športu a publicistiky RTVS, ktorá porovnáva vývoj v tejto oblasti počas uplynulých štyroch rokov pôsobenia súčasného manažmentu RTVS. Na rokovaní Rady RTVS o správe informoval riaditeľ sekcie spravodajstva, športu a publicistiky RTVS Lukáš Diko.
Z výsledkov sledovanosti podľa Dika vyplýva, že „diváci na Slovensku hľadajú spravodajstvo verejnoprávneho charakteru“. RTVS je tak podľa Dika z pohľadu dôveryhodnosti a vnímania objektivity jedným z mála médií, ktoré ide opačným smerom, ako sú celosvetové trendy.
Politicky vyrovnané diskusie
„Celosvetovým trendom je pokles dôvery, sledovanosti a čítanosti tradičných médií, pričom spravodajstvo RTVS má vzostupnú tendenciu, čo jednoznačne ukazuje, že diváci a poslucháči majú záujem o kvalitné informácie,“ upozornil Diko. Rada správu prerokovala a zobrala na vedomie a doručí ju parlamentnému mediálnemu výboru.
Správa na 65 stranách hodnotí podľa Dika aj zastúpenie politických strán v spravodajstve a publicistike. Analyzuje jednotlivé relácie. Z analýzy vyplýva medzi iným, že konfrontačnosť moderovania Branislava Dobšinského v sobotňajšej diskusnej relácii SRo, Rádia Slovensko Sobotné dialógy je vyrovnaná voči všetkým politickým stranám.
Viac regiónov v hlavných správach
Správa sa venuje i regionálnemu spravodajstvu. Pri nástupe súčasného vedenia RTVS v roku 2012 nemala verejnoprávna televízia žiadne samostatné spravodajstvo z regiónov. Zmenilo sa to začiatkom roku 2013 a odvtedy televízia počas pracovných dní vysiela 13 až 15 minút spravodajstva o regiónoch priamo z regiónov.
Pribudlo približne 10 redaktorov špecializovaných na regionálne spravodajstvo a snahou podľa Dika je aj viac presadzovať regionálne spravodajstvo do hlavných spravodajských relácií. Problémom stále ostáva juh stredného Slovenska. Dianie v tejto časti sa pokrýva predovšetkým z Banskej Bystrice.
Zahraničie
V súčasnosti má spravodajstvo RTVS sedem zahraničných korešpondentov. Z nich dvaja sú v Bruseli, odkiaľ sa pokrýva aj Francúzsko a dianie na Britských ostrovoch. Stále neobsadený post je v Moskve a na Blízkom východe a vedenie RTVS by rado tieto posty obsadilo v čo najbližšom čase. Diskutuje sa aj o obsadení postu korešpondenta v Londýne, minimálne počas procesu vystúpenia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie, doplnil Diko.
Podotkol, že v súčasnosti RTVS nemá zatiaľ pripravený taký počet kvalitných redaktorov, aby ich mohli vysielať zo dňa na deň do zahraničia. Na tejto úlohe pracuje a redaktorov sa snaží vzdelávať. Pritom sa v rokoch 2012 až 2016 podarilo zdvojnásobiť počet zahraničných služobných ciest z 57 na 115. Víziou vedenia verejnoprávneho spravodajstva je mať vlastných zahraničnopolitických komentátorov.
Platy zaostávajú
Zo správy ďalej vyplýva, že v posledných štyroch rokoch je zamestnaných v celom spravodajstve a publicistike RTVS približne 200 interných zamestnancov. Napriek zvyšovaniu ohodnotenia približne o 20 až 30 percent stále platovo zaostávajú približne o 15 až 20 percent a v prípade editorov, alebo kvalifikovaných redaktorov až o vyše 30 percent za priemernými odmenami na mediálnom trhu na Slovensku.
Medzi rokmi 2012 až 2016 sa zvýšil objem spravodajstva v Slovenskom rozhlase o 28 percent a v Slovenskej televízii o 58 percent. Správa porovnáva aj náklady na spravodajstvo, ktoré doň investuje RTVS a Česká televízia (ČT). Pokiaľ ČT dala v roku 2015 na spravodajstvo približne 13 mil. eur, tak RTVS, a to televízia aj rozhlas spolu, na spravodajstvo minuli v roku 2015 necelé štyri milióny eur.