Zároveň štartuje letná sezóna a množstvo ľudí sa chystá do cudziny na brigády. Na aké sociálne dávky budú mať po príchode do vlasti nárok?
Sociálna poisťovňa upozorňuje na dôležitú zásadu: nárok na dávky si ľudia, ktorí sa vrátili späť na Slovensko, majú uplatňovať v prvom rade v štáte posledného zamestnania (poistenia). „Ide o základný princíp, z ktorého však existujú viaceré výnimky,“ hovorí Mária Ďurišová z informačno-poradenského centra poisťovne.
Zo slovenskej „sociálky“ môže takýmto navrátilcom zo zahraničia výnimočne vzniknúť nárok na dve dávky – dávku v nezamestnanosti a nemocenskú. „Ak nevznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, nevznikne ani nárok na nemocenskú dávku,“ zdôrazňuje v tejto súvislosti Ďurišová.
Podmienky na získanie dávok
Na získanie dávky v nezamestnanosti musí byť žiadateľ zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce a preukázať celkovú dobu poistenia v nezamestnanosti, teda aspoň 730 dní pred zaradením do evidencie, pričom do tohto obdobia možno zarátať aj obdobie poistenia v nezamestnanosti v inom štáte únie.
„Zároveň musí preukázať, že aj počas práce v zahraničí mal zachované takzvané centrum záujmov na Slovensku,“ hovorí Ďurišová. Tu rozhodujú napríklad údaje o dĺžke pobytu v zahraničí, bytovej situácii, rodinnom stave a rodinných väzbách, mieste zdaňovania príjmov a podobne.
Na získanie nemocenskej dávky, vrátane materskej, musí zase žiadateľ preukázať potrebnú dobu nemocenského poistenia, musí sa na neho vzťahovať ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia v inom štáte (Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska) a musí mu najprv vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov.
Čo sa týka navrátilcov z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru, resp. zo Švajčiarska, nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne im môže vzniknúť, len ak to umožňuje zmluva s konkrétnou krajinou.
Dávky si nárokovala aj Slovenka Petra, ktorá spolu s manželom viac rokov žila a pracovala v Anglicku. Keď otehotnela, krátko pred jej pôrodom sa vrátili domov. Keďže si hneď nenašli zamestnanie, manžel požiadal v Sociálnej poisťovni o dávku v nezamestnanosti a ona o materskú dávku.
„Boli sme presvedčení, že nárok na ne máme,“ hovorí Petra. Manžel spĺňal potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti a ona zase potrebnú dobu nemocenského a o materské žiadala z ochrannej lehoty. Napriek tomu im obom nárok na dávky zamietli.
Pravidlá Sociálnej poisťovne
Podľa výkladu Sociálnej poisťovne totiž platí, že poistenec a jeho rodinní príslušníci, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, ako pracujú, majú nárok na peňažné dávky z inštitúcie sociálneho zabezpečenia v štáte výkonu práce, teda v tomto prípade v Británii. Sociálna poisťovňa ich môže priznať, len ak sú splnené aj ďalšie spomínané podmienky – evidencia na úrade práce, centrum záujmov na Slovensku a ďalšie.
Ako sa práca v zahraničí premietne vo výške dôchodku? Opäť príklad: Marta väčšinu aktívneho života pracovala na Slovensku, len posledné tri roky pred dôchodkom sa zamestnala v Nemecku. Po dosiahnutí penzijného veku sa natrvalo vrátila na Slovensko a požiadala o starobný dôchodok. Poisťovňa jej však pri jeho výpočte nepremietla do výslednej sumy roky odpracované v Nemecku, hoci tam za ňu zamestnávateľ riadne platil poistné.
Prečo? Pretože podľa nemeckej legislatívy Marte za prácu v Nemecku, keďže tam robila viac ako rok, vznikne nárok na tamojší dôchodok až vtedy, keď dosiahne nemecký dôchodkový vek – ten je oproti slovenskému vyšší. Práca v Nemecku by sa jej premietla do slovenského dôchodku len vtedy, keby tam odpracovala menej ako rok. „Ak po započítaní dôb poistenia získaných v inom členskom štáte vznikne nárok na dôchodok, každý štát bude vyplácať sumu dôchodku zodpovedajúcu dobe poistenia získanej podľa jeho právnych predpisov,“ uvádza Ďurišová.
Po návrate zo zahraničia nemá inak slovenský občan voči Sociálnej poisťovni spravidla nijaké povinnosti. Nemusí jej oznámiť svoj návrat, nemusí sa prihlásiť do registra ani platiť poistenie. Platí to aj v prípade, ak sa ako nezamestnaný zaeviduje na úrade práce a nepožiada o dávku v nezamestnanosti. Ak mu na Slovensku vznikne pracovný pomer, do registra Sociálnej poisťovne ho prihlasuje slovenský zamestnávateľ a plní zaňho všetky oznamovacie a odvodové povinnosti.
V prípade živnostníka alebo inej samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktorá sa vráti zo zahraničia a uplatňovala sa na ňu zahraničná legislatíva, je potrebné, aby svoju situáciu oznámili pobočke podľa trvalého pobytu, ktorá vyhodnotí prípadný vznik poistenia. Žiadne oznamovacie povinnosti nevznikajú ani po ukončení vyslania zamestnanca alebo SZČO. Výnimkou sú prípady, keď sa vyslanie neukončí alebo sa ukončí predčasne.
Aké doklady si treba uchovať z práce v zahraničí
- Už od začiatku výkonu zárobkovej činnosti si treba odložiť doklady, ktoré potvrdzujú, že ste v určitom období v zahraničí skutočne pracovali a platili poistné (najmä pracovné zmluvy, výplatné pásky, číslo sociálneho zabezpečenia).
- Ak si chcete uplatniť po práci v zahraničí na Slovensku dávku v nezamestnanosti, vyžiadajte si od nositeľa sociálneho zabezpečenia v danej krajine potvrdenie PD U1, ktoré vám poslúži na zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v inom členskom štáte EÚ (aj vo Švajčiarsku a v krajinách európskeho hospodárskeho priestoru).
- Pre potreby nemocenských dávok zase žiadajte vyplniť formulár E 104, prípadne akékoľvek iné potvrdenie o dobách nemocenského poistenia na účely peňažných dávok v chorobe a materstve (ak ich mať nebudete, Sociálna poisťovňa si ich vyžiada sama od príslušnej inštitúcie sociálneho zabezpečenia v zahraničí, môže to však časovo predĺžiť konanie o dávke).
- Na účely dôchodku žiadny formulár potrebný nie je, Sociálna poisťovňa si ho v každom prípade vyžiada sama, ale až pri vybavovaní dôchodku.