Jazdíme zle, ale vidíme len chyby druhých

Vodičom na Slovensku chýba dopravná kultúra a dôslednejšie dodržiavanie predpisov.

16.04.2017 15:00
autá, cesta, vodiči Foto: ,
Najväčšími neduhmi v správaní sa Slovákov na cestách je nadávanie na iných vodičov, predbiehanie na diaľnici sprava, nemiestne vytrubovanie či nepoužívanie smeroviek.
debata (86)

Jazdíme agresívne, nepozorne, „lepíme“ sa na iné autá, ale chyby vidíme skôr u iných vodičov ako u seba. Vyplýva to z výsledkov tohtoročného európskeho barometra zodpovednosti na cestách agentúry Vinci Autoroutes. Sonda, ktorú urobil denník Pravda vo všetkých ôsmich krajoch, výsledky eurobarometra potvrdila.

Najväčšími neduhmi v správaní sa Slovákov na cestách je nadávanie na iných vodičov, predbiehanie na diaľnici sprava, nemiestne vytrubovanie či nepoužívanie smeroviek. Dopravní analytici hovoria, že vodičom chýba viac sebakritiky pri posudzovaní iných účastníkov cestnej premávky.

Nedostatok sebakritiky však nie je vlastný len nám. Podobné je to aj v iných európskych krajinách. Zatiaľ čo až 97 percent Európanov opísalo svoje šoférovanie skôr pozitívne, len 14 percent z nich dokázalo na svojej jazde nájsť aj niečo negatívne. Jeden príklad za všetky: nadmerná rýchlosť patrí medzi najčastejší dôvod smrteľných úrazov na cestách a zároveň až 89 percent Európanov priznalo, že maximálnu povolenú rýchlosť zvyknú prekročiť aspoň o pár kilometrov.

Nadávanie na štýl jazdy iného šoféra nám priznalo až 75 percent opýtaných

Denník Pravda pri svojej sonde oslovil 80 vodičov, desať z každého kraja. Nadávanie na štýl jazdy iného šoféra nám priznalo až 75 percent opýtaných. Len necelé 4 percentá vodičov pripustili, že nepoužili smerovky vždy, keď mali.

Dopravného psychológa Jozefa Gallika časté nadávanie šoférov za volantom neprekvapilo. „Vo všeobecnosti je správanie našich vodičov odrazom našej výchovy, kultúry a reality na slovenských cestách. Aj napriek pomalému riešeniu dopravnej infraštruktúry na Slovensku nám ako vodičom chýba dostatočná sebareflexia,“ zhodnotil výsledky Gallik.

Prieskum zodpovednej jazdy organizácie Vinci Autoroutes sa uskutočnil na vzorke 12 429 vodičov v 11 európskych krajinách. Cieľom opakovaného skúmania je identifikovať riskantné správanie na cestách a hľadať možnosti zvýšenia bezpečnosti. Slováci spoločne s Francúzmi vynikli hlavne v kritike ostatných účastníkov cestnej premávky.

Krátkozraká kritika ostatných vodičov, ktorých vnímame často len ako problém vlastnej bezpečnosti, vedie ku kumulácii zlozvykov a agresivity na cestách. Podľa Lucie Solomonovej zo školy bezpečnej jazdy SuperDrive je agresivita často vyprovokovaná stresovou situáciou. „Má to súvis aj so slovenskou mentalitou, keďže my Slováci sme si nejako obľúbili kritizovať a posudzovať druhých, no na seba máme trošku iný meter,“ vysvetľuje, prečo je nadávanie na iných vodičov a trúbenie bežnou súčasťou šoférovania na Slovensku.

Až tretina opýtaných vodičov denníku Pravda priznala, že predbieha aj sprava alebo nedodržiava minimálny odstup medzi vozidlami. Ľudia často ani nevedia, aký by mal byť. Odstupová vzdialenosť od vozidla idúceho pred nami je pritom určená časom, ktorý je potrebný na bezpečnú reakciu vodiča i vozidla. V prípade osobných áut je tento čas dve sekundy, pri vozidlách nad 3,5 tony ešte o sekundu viac.

„Reakčný čas človeka je približne sekunda. To znamená, že až po sekunde dokážeme zareagovať na situáciu pred nami. Za ten čas však auto pokračuje v jazde pôvodnou rýchlosťou. Na núdzové brzdenie alebo vyhýbací manéver tak zostáva príliš málo času,“ vysvetľuje Lucia Solomon, prečo je dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti také dôležité.

Nepozornosť a preceňovanie vlastných schopností

Medzi najnebezpečnejšie zlozvyky patria nepozornosť a preceňovanie vlastných schopností. Najhoršia je kombinácia oboch. Zodpovedný vodič by sa mal počas jazdy naplno venovať riadeniu vozidla, no čoraz viac šoférov pri jazde telefonuje, píše alebo číta správy a e-maily, alebo si upravuje GPS navigáciu. V Európe je práve nepozornosť hlavnou príčinou dopravných nehôd. Napriek tomu sa zdá, že šoféri majú problém zaobísť sa bez svojich technologických zariadení. Podľa štatistík slovenskej polície zomrelo vlani na našich cestách 242 ľudí, pričom v 55 prípadoch bola príčinou práve nepozornosť.

Za nepozornosť podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského môže veľmi často únava. Vodiči by mali zodpovedne posúdiť, či môžu pokračovať v ceste s plným sústredením. Čoraz viac nás pritom vyrušuje aj obsluha technických zariadení. „Vodič sa musí plne venovať riadeniu vozidla. Môže obsluhovať aj autonavigáciu, ale nesmie to byť na úkor bezpečnosti,“ hovorí Drahovský. Problémom podľa neho je, že toto sa v autoškolách nevyučuje. „Mali by učiť, ako obsluhovať rôzne zariadenia v aute. Aby sa vodiči naučili alebo zastaviť, alebo to urobiť (napr. obslúžiť GPS) počas jazdy spôsobom, ktorý nebude mať za následok vyjdenie z jazdného pruhu alebo prehliadnutie prekážky,“ myslí si Drahovský.

Podľa dopravného psychológa Jozefa Gallika je nepozornosť za volantom témou, ktorá si vyžaduje komplexné vzdelávanie a zvýšený záujem kompetentných. Môže ju spôsobovať nielen telefón, navigácia, rádio alebo únava, ale aj denné snenie, rozptýlenie, „diaľničná hypnóza“ či rozhovor so spolujazdcom. „Ak chceme docieliť zmenu, musíme začať od seba,“ hovorí a opäť pripomína nutnosť osvety a výchovy vodičov v tomto smere.

Dokonalý šofér neexistuje. Sme ľudia a robíme chyby, ale správnou a bezpečnou jazdou vytvárame priestor, aby sme svoje alebo chyby ostatných vodičov dokázali zvládnuť bez ujmy, uzatvára Lucia Solomon zo školy bezpečnej jazdy.

Európsky prieskum zodpovednosti slovenských vodičov

  • 88 percent Slovákov nadáva na iného vodiča
  • 9 percent priznáva stres
  • 3 percentá priznávajú agresívne správanie
  • 44 percent vynadalo inému vodičovi
  • 47 percent nemiestne vytrubovalo
  • 21 percent predbiehalo na diaľnici sprava alebo sa „lepilo“ na iné auto
  • 49 percent nedáva smerovku
ZDROJ: Prieskum zodpovednej jazdy organizácie VINCI Autoroutes na vzorke 12 429 vodičov v 11 európskych krajinách v roku 2017.

Sonda zodpovednosti denníka Pravda

  • 75 percent nadáva na iného vodiča
  • 27,5 percenta priznáva stres
  • 16,25 percenta priznáva agresívne správanie
  • 32,5 percenta vynadalo inému vodičovi
  • 38,75 percenta nemiestne vytrubovalo
  • 33,75 percenta predbiehalo na diaľnici sprava alebo sa „lepilo“ na iné auto
  • 3,75 percenta nedáva smerovku
ZDROJ: Sondu zodpovednosti urobil denník Pravda v apríli 2017 na vzorke 80 vodičov z ôsmich krajov Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

86 debata chyba
Viac na túto tému: #auto #vodiči