Tím zahraničných expertov vyhodnotil v rámci historicky prvého externého medzinárodného auditu na Slovensku Ústav etnológie SAV ako jeden z dvoch najlepších. S ktorými témami ste uspeli vo svete?
Je pre mňa ťažké povedať, čo presne zarezonovalo u hodnotiteľov, pretože audit pozostával z troch častí. Jedna si všímala našu publikačnú aktivitu, ďalšou bol spoločenský dosah a treťou naša vízia a plány. Za každú časť sme dostali osobitnú „známku“, a to tri „áčka“, takže aj naša výsledná známka bola A. Je nás sedemnásť vedeckých pracovníkov, takže patríme k menším ústavom, ale napríklad za hodnotené obdobie sme napísali priemerne šesť vedeckých publikácií ročne, pričom asi polovica bola v angličtine alebo v slovensko-anglickej mutácii. Okrem toho sme ročne priemerne napísali šesť kapitol v zahraničných a tri kapitoly v domácich vedeckých monografiách a šestnásť vedeckých štúdií. To je známkou našej kvality, keďže v strednej Európe nemáme karentovaný etnologický časopis (časopis registrovaný službou IS Current Contens je recenzovaný, resp. v zahraničí vyššie hodnotený – pozn. red.), sú všetky tieto citácie veľmi hodnotné. Čo sa týka antropologickej vetvy, mali sme mimoriadne silnú líniu, ktorá sa venovala minoritám, a to sú Rómovia a Židia. Zdôraznila by som napríklad veľký medzinárodný projekt o holokauste v spolupráci s Múzeom holokaustu vo Washingtone.
Je však predsa len niečo, čo váš ústav vytiahlo medzi špičku…
Myslím si, že expertov o našom európskom líderstve najviac presvedčila naša účasť a pozícia v európskych sieťach expertného výskumu. Sme tam nielen v polohe riešiteľov alebo radových členov. Niektoré sme iniciovali alebo patríme k ich kľúčovým riešiteľom. V ostatnom období sme tak stáli pri zrode európskej siete akademických a univerzitných pracovísk z oblasti rómskych štúdií NAIRS, ktorá sídli v Štokholme a dnes má 27 členských inštitúcií. Ústav etnológie SAV je členom štyroch medzinárodných sietí a európskej databázy o kultúrnom dedičstve.
Čo najviac z našej kultúry zaujíma ostatné národy?
Na vedeckých konferenciách sa už nebavíme ani tak o konkrétnych národných dátach, ale o spôsobe ich prezentácie a uchovávania. Európa je veľmi rozmanitá, každý národ má niečo svoje. Hľadáme teda spôsob, ako toto špecifické vedecky uchopovať, spracovať a porovnať s iným špecifickým. Pre nás je napríklad veľmi zaujímavé sledovať, ako sa s prvkami kultúrneho dedičstva a ľudových tradícií pracuje dnes, ako sa stávajú predmetom na komerčnom trhu alebo ako z nich ťažia rôzne politické strany. Mnoho obcí napríklad revitalizuje tradície. Starý sviatok plynulo získa novú náplň alebo funkciu. Takýmito citáciami a odvolávkami vznikne celkom nová tradícia. Naše kultúrne dedičstvo nie je niečo zamrznuté v čase, schovávané v archívoch múzeí a truhliciach starých mám. Dnešná doba je špecifická tým, že ľudia majú spontánny záujem o to, čo voláme „folklór“ a sú hrdí na tradície. Stačí sa pozrieť na populárne a televízne relácie či ľudové prvky v modernom dizajne a populárnych piesňach. Je pozoruhodné, ako mimoriadne silno to rezonuje najmä u mladých ľudí. Dnes je globalizácia taká silná, že ľudia sa chcú odlišovať.
Aké zmeny u vás nastali po audite?
Komisia expertov nám odporučila, či by sme nezvážili zmenu názvu. Voláme sa Ústav etnológie, ale im sa zdá, že máme tak silno zastúpenú aj antropologickú líniu a robíme tiež aplikačné projekty, že by sme sa mohli volať aj Ústav etnológie a sociálnej a kultúrnej antropológie. Ďalej nám odporučili, aby sme sa snažili dostať ešte viac do európskych databáz a infraštruktúr. To nebolo ani tak odporúčanie adresované nám, lebo do niektorých sa nemôžeme hlásiť ako individuálna inštitúcia, ani SAV, ale musí to urobiť Slovensko. Otestovali sme si, že to, čo robíme, robíme dobre, že sme nezvolili kvantitu na úkor kvality. V Európe sa ani tak nepozerajú na množstvo publikovaní, viac ich zaujíma napríklad to, ako ste citovaní. Naše dáta rezonujú, a to je najvyššia známka kvality.
Už ste dostali navýšené financie, ktoré sľuboval minister financií Peter Kažimír?
Zatiaľ ešte nie.
Na čo konkrétne ich zamýšľate použiť?
Keď to bude aktuálne, určite chceme vypracovať akčný rozvojový plán. Presne v súlade s odporúčaniami zahraničných expertov plánujeme dobudovať archív, teda ísť s našimi databázami do európskych infraštruktúr. V tomto smere plánujeme archív tiež personálne posilniť, momentálne tam máme len jedného zamestnanca a potrebovali by sme dvoch-troch. Financie by sme chceli použiť aj na personálne posilnenie kmeňového tímu vedeckých pracovníkov, pretože sme museli prepúšťať pre krátenie rozpočtu. Ďalším plánom je, ako to voláme, „vývoz zlata von“. Premyslieť si, ktoré dáta z výskumov chceme v podobe publikácií alebo štúdií ponúknuť zahraničným vydavateľstvám a do renomovaných zahraničných časopisov.
V súčasnosti sa pomerne často hovorí aj o úpadku vedy a záujmu o ňu. Ako tento fakt vnímate?
Myslím si, že už nastal prelomový bod. Tento problém som vnímala ako veľmi silný pred dvoma, troma rokmi, keď bol tlak mediálneho diskurzu, ale aj politika bola nastavená tak, že veda sa vnímala ako zbytočný luxus, dokonca príťaž. Podľa veľkých prieskumov je pritom zrejmé, že krajiny, ktoré málo alebo vôbec neinvestujú do vedy, technológií a inovácií, zaostávajú. Je dokázaná priama úmera medzi percentom HDP investovaným do vedy a rastom ekonomiky. Zatiaľ sa s tým investovaným percentom HDP nič neudialo, aspoň sa však prestala klásť tá absurdná otázka o „užitočnosti“ či „neužitočnosti“ vedy. Medzinárodný audit ukázal, že SAV je špičková vedecká inštitúcia nielen na Slovensku, ale patrí k významným hráčom aj v Európe. Azda už sme na dobrej ceste. Dobré výsledky a informácie však treba spájať aj s financiami. V európskych projektoch vidíme, za koľko pracujeme my na tých istých vedeckých úlohách a za koľko pracujú naši európski partneri. Sú to -násobne nižšie platy. Teda podmienky na pestovanie vedy a udržanie špičkových vedcov (nielen tých mladých) na Slovensku je niečo, čo treba výrazne zlepšiť.
Čo by ste chceli v najbližšom období dosiahnuť?
Moja méta smerom dovnútra je pomenovať presnejšie línie nášho výskumu a v nich priniesť kľúčové výskumy i publikácie. Ešte viac posilniť aplikačnú líniu, robiť projekty s priamymi dosahmi pre spoločnosť. Zatiaľ sa dívam v časovom horizonte štyroch rokov. V minulosti sa nám podarilo digitalizovať podstatnú časť obrazového archívu. Veľmi rada by som pristúpila k tomu, že ho začneme systematicky spracovávať a vydávať z neho pramenné publikácie. Máme tu množstvo nespracovaných zaujímavých informácií, ktoré je potrebné vydať a priniesť nielen pre Slovensko, ale aj smerom von.