Podľa politológa Michala Horského je logické, že tak ako sa blíži polčas funkčného obdobia súčasnej vlády, opozičné sily akcelerujú svoje nádeje na uchopenie politickej moci v budúcich voľbách.
„Súčasná opozícia je v stave, že neponúka občanom alternatívu. Jednotlivé stranícke mikrobunky dokážu mobilizovať médiá pomyselnými i skutočnými prešľapmi vládnej koalície, nedokázali však vytvoriť alternatívny program a postaviť lídrov, ktorí by požívali ani nie širokú spoločenskú podporu, ale aspoň dôveru,“ zhodnotil Horský.
Podľa neho akú-takú pozornosť pútali projekt Progresívne Slovensko a strana Toska trenčianskeho primátora, ako však uviedol Horský, ich štart je „mrňavý a aj preto neúspešný“.
Sociológ Pavel Haulík poukázal na to, že dnes sa ešte nedá povedať, aká bude základná orientácia a program novovznikajúcich subjektov. Riziko vzniku všetkých nových strán vidí v tom, že netvoria program, ale najprv zoskupujú ľudí.
„Základný programový prvok – nepôjdeme do vlády so Smerom, budeme bojovať s korupciou – je príliš málo na to, aby takýto subjekt mohol byť úspešný,“ povedal o budúcej strane nezaradených poslancov parlamentu.
Beblavý s Mihálom pochádzajú z pravicových strán, dá sa teda očakávať, že v tomto priestore zostanú. O konkurenciu zrejme nestojí bývalý stranícky šéf Mihála Richard Sulík, keď im v stredu odkázal, že ich vidí „naľavo“.
„Tento krok vítam, je dobré, ak sa sformuje slušná politická sila naľavo od stredu,“ napísal Sulík na sociálnej sieti. Beblavý aj Mihál sa celú svoju politickú kariéru angažovali v pravicových stranách. Beblavý začal v SDKÚ. Z nej odišiel a podieľal sa na založení strany Radoslava Procházku Sieť. Po jej vstupe do súčasnej vládnej koalície zo Siete odišiel.
Jozef Mihál má tiež za sebou účinkovanie vo dvoch stranách. Ešte v roku 2006 bol v strane Nádej, ktorú spoluzakladal bývalý minister kultúry Ruskovej strany ANO František Tóth. Tá však vo voľbách prepadla a nedostala sa do parlamentu. Potom pôsobil v SaS. Vo februári Mihál zo SaS vystúpil pre názorové nezhody so Sulíkom, ktorého chcel vlani vymeniť na poste predsedu. Mihál vravel, že SaS prestáva byť liberálnou stranou. „Je pochopiteľné, že Mihál a Beblavý pasívne nečakajú na ponuky politických subjektov,“ reagovala SaS na aktivitu poslancov.
Sociológ Haulík vidí istý hendikep v tom, že obaja politici majú za sebou členstvo vo viacerých stranách. „Voliči majú nie celkom radi, ak politici menia strany, hoci aj tam platia výnimky. Väčšinou je príťažou mať za sebou viac strán,“ poznamenal sociológ.
V novej strane budú aj poslankyne Zuzana Zimenová, Simona Petrík a Katarína Macháčková, ktoré kandidovali do parlamentu za Sieť. Dopĺňajú ich ešte poslanci Viera Dubačová a Oto Žarnay. Tí vo februári opustili poslanecký klub OĽaNO-Nova.
Podľa politológa Horského táto zostava poslancov bez politickej príslušnosti, ktorá sa „ako bludné parlamentné kamene potácala niekoľko mesiacov medzi koalíciou a opozíciou, predstavuje zaujímavý politický potenciál“.
„V tejto situácii sa zdá, že pokus o založenie strany viac ako dva roky pred voľbami môže mať politický úspech. Je však mimoriadne dôležité, či nájdu politického lídra, ktorého medzi touto zostavou poslancov zatiaľ nevidno,“ mienil Horský.
Ani sociológ Haulík nevidí v tejto zostave lídra a za charizmatických politikov nepovažuje ani Beblavého a Mihála. „Skôr by som povedal, že im charizma trochu chýba. Na to sa ťažko budú loviť voličské hlasy. Nahradiť to môžu len veľmi dobrým programom, otázka je, či ho dokážu dať dokopy,“ povedal Haulík.
Dnes je ešte predčasné hovoriť, akú podporu získa nová strana. Je však predpoklad, že zláka voličov najmä v opozičnom tábore. Podľa Haulíka brať môže hlasy takmer všetkým opozičným parlamentným subjektom, hoci sa nedá vylúčiť, že aj koaličným. „Pri nevládnych a nie celkom štandardných stranách je slabá miera viazanosti voličov na tieto subjekty. Ak si zoberieme len OĽaNO, je ťažké povedať, kto by mal k nemu prirodzene inklinovať,“ povedal sociológ.
Beblavého a Mihálova strana bude spočiatku zrejme konkurentom Progresívnemu Slovensku. Nie je vylúčené, že neskôr sa spoja. Práve fakt, že nezaradení poslanci sa poponáhľali s ohlásením strany, im pri vyjednávaní o prípadnej spolupráci s Progresívnym Slovenskom môže pomôcť.
Štart nového subjektu poslanci oznámili len týždeň po tom, čo prezident Andrej Kiska povedal, že nevstúpi do straníckej politiky. Dlho sa totiž špekulovalo, že založí novú stranu alebo sa pridá k projektu Progresívne Slovensko. Haulík si myslí, že Beblavý s Mihálom čakali na rozhodnutie prezidenta. Výhodu vidí aj v tom, že v parlamente majú spolu sedem poslancov. „Každý poslanec je viditeľný a má prístup k médiám. Je to niečo, do čoho musia nové strany investovať veľa práce a peňazí,“ uzavrel sociológ.
Pôvodný text z agentúr sme nahradili článkom z denníka Pravda.