Bude na lieky v celej únii dozerať Bratislava?

Slovensko bude o ňu súťažiť v konkurencii šiestich krajín. Ministerstvo zdravotníctva si myslí, že máme šancu. Agentúra by podľa neho doniesla nielen zvýšenie zamestnanosti, ale aj viac možností pre vedu a univerzity.

Európska komisia spoločne s Radou EÚ ešte ani nestanovili kritériá pre výber novej krajiny, no už sa strhla bitka. Okrem Slovenska nový domov prestížnej inštitúcii ponúkajú Švédsko, Dánsko, Írsko, Taliansko, Nemecko či Španielsko. Európska lieková agentúra (EMA) zabezpečuje registráciu všetkých liekov, ktoré idú na európsky trh. Dohliada na to, aby išlo o moderné lieky, kontroluje staré. Posudzuje ich bezpečnosť aj kvalitu. Zamestnáva 890 ľudí.

Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že v súvislosti s presídlením agentúry už začalo prípravy na kandidatúru. „Bola zriadená medzirezortná koordinačná skupina, ktorej hlavným gestorom je ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s rezortom zahraničných vecí,“ povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Etablovanie EMA bude podľa nej prínosom napr. aj z hľadiska posilnenia sektoru zdravotníctva. „Perspektívne môže priniesť aj vytvorenie nových pracovných príležitostí, poskytuje lepšie príležitosti pre univerzity a výskumníkov, ako aj posilnenie kontaktov so zahraničím,“ skonštatovala.

Šance na úspech rezort vidí optimisticky. Eliášová podčiarkla, že Slovensko je jednou z piatich krajín (ešte Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko, Rumunsko), v ktorej sa nenachádza žiadna európska agentúra. Navyše spomedzi nich sme hodnotení ako ekonomicky najsilnejšia, s výhodnou geografickou polohou.

Na sťahovanie reagovala aj samotná agentúra. Nové sídlo bude podľa nej závisieť od toho, ako ho určia zástupcovia členských štátov na základe spoločnej dohody. „Agentúra je v úzkom kontakte s inštitúciami EÚ. Len čo budú k dispozícii konkrétne informácie, EMA ich oznámi zúčastneným stranám,“ píše v stanovisku na svojej webovej stránke. Ďalej dodala, že víta záujem niektorých členských krajín.

„Osobne som bol v sídle agentúry, je to honosná niekoľkoposchodová budova vydláždená mramorom, s výťahom pre 30 ľudí, presklené kancelárie s výhľadom na Temžu. Neviem si predstaviť, že takéto niečo by existovalo na Slovensku,“ reagoval Štefan Krchňák, lekárnik a člen za Slovensko v PGEU (Pharmaceutical Group of European Union), s tým, že taká budova by sa musela postaviť. „Také luxusné priestory u nás nie sú, to bol môj celoživotný zážitok,“ doplnil.

EMA podľa neho robí dohľad nad liekmi, ktoré sú používané na európskom trhu. Vykonáva 90 percent z toho, čo národné liekové ústavy. „Napríklad lieky, ktoré pochádzali z Juhovýchodnej Ázie a v minulosti boli aj u nás, ale už európsky trh ich neuznáva ako moderné, tak ich už dnes nie je možné kúpiť. To má na starosti európska agentúra, aby lieky zodpovedali najnovším požiadavkám medicíny, farmácie,“ doplnil Krchňák. Podľa neho je európska agentúra obdobou americkej Agentúry pre potraviny a lieky (FDA), na rozdiel od nej je oveľa prísnejšia. Poznamenal, že má v rukách zdravie 400 miliónov ľudí a kým je FDA benevolentnejšia, pustí na trh aj menej bezpečné lieky, EMA takto nehazarduje so zdravím ľudí.

Dokazuje to aj aféra, ktorú riešila pred dvoma rokmi. Po tom, čo sa zistilo, že indický výrobca pravdepodobne zmanipuloval klinické štúdie pre tisícku generických liekov, európska agentúra zastavila ich registráciu. Na Slovensku bolo v tom čase registrovaných jedenásť liekov.

Na Slovensku funguje inštitúcia, ktorá sa zaoberá kontrolou liekov na domácom trhu. Ide o Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Jeho hovorkyňa Diana Madarászová pripomenula, že oba, ústav aj EMA majú vlastnú agendu, ktorá by im po prípadnom presťahovaní zostala. „Už niekoľko rokov aktívne spolupracujeme, napríklad vysielaním svojich expertov do rôznych komisií európskej agentúry,“ poznamenala Madarászová.

Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ si myslí, že určite by to bolo veľmi dobré, ak by taká agentúra bola u nás. „Znamenalo by to určite dobré meno pre krajinu, dokázali by sme sem pritiahnuť špičkových odborníkov na farmáciu aj z iných krajín a títo ľudia by potom následne viazali ďalšie skupiny, vzťahy s firmami či politické vzťahy,“ mieni Sukeľ. Poukázal tiež, že by to zároveň znamenalo ďalšie stovky ľudí, ktoré treba ubytovať, ktoré sa k nám musia dopraviť a mať priame letecké spojenie z celej Európy.

Európska únia má dovedna viac ako 40 rôznych agentúr. Sú to decentralizované subjekty únie, ktoré sú obsahovo odlišné od inštitúcií EÚ. Zaoberajú sa napríklad vedeckými alebo technickými vecami, ale tiež inými oblasťami, ako je v prípade sídla jednej z nich v Litve téma rodovej rovnosti. V Británii sídli okrem Európskej liekovej agentúry ešte jedna. Je ňou bankový regulačný úrad, ktorý sa rovnako musí po brexite presťahovať do niektorého z členských štátov budúcej zmenšenej EÚ.

Na Slovensku sa doteraz nenachádza žiadna z európskych agentúr. Naopak, v okolitých členských krajinách fungujú. Znamená to, že po jednej z nich je v Rakúsku (pre základné práva), v Česku (pre globálne navigačné systémy), v Maďarsku (pre presadzovanie práva) a v Poľsku (pre pohraničnú a pobrežnú stráž). Niektoré z agentúr EÚ fungujú aj vo všetkých troch pobaltských štátoch. Rovnako to platí o najmenších členských krajinách únie, medzi ktoré patria Slovinsko, Luxembursko a Malta.