Gašpar podľa vlastných slov zvažoval, že vo funkcii skončí už po parlamentných voľbách v marci 2016, keďže výkon funkcie vplýva na jeho zdravie, ako aj súkromie. Ako však uviedol, presvedčili ho, aby zostal v súvislosti so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ.
„Ak sa minister vnútra rozhodne ma odvolať, budem to rešpektovať,“ povedal Gašpar. Zároveň však necíti v súvislosti s prácou, ktorú ako policajný prezident za päť rokov vykonal, potrebu odstúpiť. Študentským aktivistom ponúka spoluprácu, aby si vymenili názory a aby im vysvetlil, ako boj s korupciou prebieha. „Kto ohlasuje, vyšetruje, určuje trestný poriadok. Ja nemám právomoc vyšetrovateľovi prikázať, zakázať, niečo zrušiť,“ uviedol.
Podľa Gašpara je tiež dôležité, aby mladí ľudia chápali napríklad rozdiel medzi politickými kauzami a kauzami z trestnoprávneho hľadiska. Aktivisti budú podľa policajného prezidenta môcť absolvovať „deň otvorených dverí“ na policajnom prezídiu, kde sa stretnú s vyšetrovateľmi. „Ukážeme im, ako polícia dokazuje,“ povedal Gašpar s tým, že ak podobné pochody (utorňajší protikorupčný pochod, pozn. SITA) zmenia prístup verejnosti k problému korupcie a posmelia ju k nahlasovaniu trestnej činnosti, podobné podujatia víta.
Medzi štyrmi požiadavkami, ktoré študentskí aktivisti v utorok adresovali vláde, je aj odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a policajného prezidenta Tibora Gašpara. Študenti tiež požadujú zrušiť Mečiarove amnestie, vyšetriť amnestované kauzy, ako aj kauzy Gorila a Bašternák.