Výskum o stredoškolákoch: Netolerantní a neznalí

Netolerantní voči menšinám a so značnými dierami vo vedomostiach z dejepisu a občianskej náuky. Tak charakterizuje našich stredoškolákov najnovší výskum Štátnej školskej inšpekcie v spolupráci s Univerzitou Komenského a Slovenskou akadémiou vied.

27.04.2017 12:00
debata (176)

Politologička Dagmar Horná upozorňuje, že ak táto generácia zostane zanedbaná, v budúcnosti nemusí prejavovať záujem o verejné dianie a bude sa prikláňať k rôznym konšpiračným teóriám.

Na výskume sa zúčastnilo 3 625 stredoš­kolákov z gymnázií aj odborných škôl. Otázky boli rozdelené na vedomostné, postojové, otázky týkajúce sa otvorenosti školy pre diskusiu a participáciu, zamerali sa tiež na dejiny či politiku. Cieľom bolo zistiť vedomostnú úroveň študentov, ich postoj k menšinám a najmä vzťah medzi nimi.

Výsledky vôbec nepotešili. Vyplýva z nich, že študenti sa prikláňajú k extrémizmu, sú netolerantní k Rómom, moslimom, utečencom, ale aj k homosexuálnej komunite. Lepšie to nie je ani pri vedomostiach z histórie vlastného národa, takmer polovica nevedela, že Alexander Dubček bol vedúcou osobnosťou Pražskej jari a slávne nedopadli ani dôvody osláv 17. novembra.

Z dejepisu sa stala rýchlonalievareň faktov

Podľa hlavnej školskej inšpektorky Viery Kalmárovej závery výskumu ukázali, že výchova k demokratickému občianstvu má v školách slabý efekt, školy nedokážu u detí formovať ich postoje a vychovávať z nich budúcich aktívnych občanov. „Poznamenávam však, že škola nie je úplne rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje spoločenské postoje žiakov, ale je jedným z významných faktorov, ktorý môže iné vplyvy, ak sú pozitívne, tak ešte posilniť a ak sú negatívne, tak ich môže zmierniť,“ doplnila hlavná školská inšpektorka.

„Výskum len potvrdzuje správnosť aktivít Slovenskej historickej spoločnosti. Z dejepisu sa za posledných 8 – 9 rokov stala rýchlonalievareň faktov. Verím, že návrat k dvom hodinám dejepisu týždenne na základných školách môže prispieť k eliminácii extrémizmu či vysvetľovania minulosti v duchu konšpiračných teórií,“ poznamenal v tejto súvislosti predseda Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV Rastislav Kožiak.

Žiaci s netoleranciou prichádzajú z domu a od priateľov

Netoleranciu u detí zaznamenali aj učitelia. „V našej škole je veľmi veľa detí, ktoré otvorene prejavujú svoju netolerantnosť, ba až agresivitu a útočnosť voči iným menšinám, najmä k rómskej národnosti, ale aj prisťahovalcom. Ja ako učiteľ musím často argumentovať a vysvetľovať potrebu tolerancie a znášanlivosti, pretože tieto vlastnosti považujem za veľmi dôležité pre život,“ reagovala na výskum učiteľka dejepisu na Gymnáziu Jána Papánka v Bratislave Viera Simonidesová.

Dodala, že žiaci s takými názormi prichádzajú z domu alebo od svojich priateľov z rôznych komunít. Je podľa nej nevyhnutné a potrebné, aby sa ministerstvo školstva a príslušné školské orgány sústredili na riešenie týchto vážnych tém a nielen o nich hovorili.

Eva Lomnická, ktorá učí občiansku náuku a etiku na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Nitre, má skúsenosti s netoleranciou svojich žiakov najmä voči Rómom a sexuálnym menšinám. „Hlavne chlapci prejavujú negatívny vzťah najmä k homosexuálom. Je to tak 50 na 50. Sú veľmi negatívni študenti a sú takí, ktorí menšiny chápu,“ konštatovala Lomnická.

Čo sa týka vedomostí, je to podľa nej celkovo dosť slabé. Pri občianskej sa snaží prepájať učebné témy s praxou, pretože praktické použitie informácií je podľa nej jedným z najväčších problémov žiakov.

Pre rezort školstva zase výskum ukázal, že školský systém musí na zmeny nálad a postojov v spoločnosti reagovať rýchlejšie. „Pre dosiahnutie efektívnej a cielenej prevencie prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu a ostatných foriem intolerancie je najdôležitejšie vzdelanie a vedomosti. Preto v tomto smere robíme viaceré opatrenia,“ spresnila hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová. Poukázala napríklad na učebné osnovy dejepisu či pripravovanú reformu v oblasti Človek a spoločnosť. K opatreniam, ktoré je možné prijať v krátkom čase, patria napríklad návštevy pamätných miest holokaustu či posilnenie hodín dejepisu.

Postoje stredoškolákov k menšinám

  • Slovensko poskytuje utečencom až priveľa pomoci a podpory.

51 % úplne súhlasí 23 % vôbec nesúhlasí

  • Štát by mal prijať opatrenia na zníženie pôrodnosti Rómov.

68 % úplne súhlasí 17 % vôbec nesúhlasí

  • Slováci majú mať v Slovenskej republike väčšie práva ako ostatné národnosti a etnické skupiny.

51 % úplne súhlasí 30 % vôbec nesúhlasí

  • Mali by byť prijaté zákony, ktoré umožnia dvom dospelým ženám uzavrieť manželstvo.

31% úplne súhlasí 52 % vôbec nesúhlasí

  • Prekážalo by mi, ak by som mal/-a spolužiaka/spo­lužiačku, ktorý/-á je mentálne postihnutý/-á.

14 % úplne súhlasí 70 % vôbec nesúhlasí

v postojových otázkach stredoškoláci označovali odpoveď na 5-stupňovej škále (od vôbec nesúhlasím až po úplne súhlasím

Zdroj: Výskum Štátnej školskej inšpekcie a Univerzity Komenského

Odborníčka: Neobviňujme deti

Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) pripomína, že problém je oveľa komplexnejší. „Veľmi často vidno, že napríklad ministerstvo školstva alebo tí, ktorí sú zodpovední za vzdelávanie, majú predstavu jednoduchých a skratkovitých riešení. Napríklad, že keď zvýšime počet hodín dejepisu, tak sa zlepšia postoje, alebo ak zoberieme deti do Osvienčimu, tak klesne extrémizmus. To je zjednodušujúce a skratkovité a krátkozraké, pretože do toho vstupuje veľmi veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú to, aké budú mať deti postoje,“ ozrejmila Gallová Kriglerová.

Poukázala, že napríklad hodiny dejepisu by nemali byť izolované, ale prepojené na súčasné predmety a súčasný vývoj vo svete. Za druhý dôležitý faktor považuje celkovú klímu v škole. Pozitívne postoje k menšinám alebo k rôznym skupinám sa nedajú budovať v školách, ktoré sú oddelené pre rôzne typy detí.

„Treba si dávať pozor, aby sme z toho neobviňovali samotné deti, lebo to je iba dôsledok. Myslím si, že je to do veľkej miery aj zlyhaná transformácia vzdelávacieho systému, ale aj spoločnosti. Nie je to optimistické, lebo aj naše výskumy ukazujú, že aj keď postoje sa až tak úplne nemenia, snaha príklonu k extrémistickým hnutiam začína byť oveľa výraznejšia. Čiže ľudia si v zásade myslia to isté, čo si mysleli aj v minulosti, ale začínajú akceptovať aj násilné a extrémistické riešenie. To v minulosti nebolo tak silné,“ dodala Gallová Kriglerová.

Odpovede stredoškolákov na otázky z histórie

  • Vojnová Slovenská republika (1939 – 1945) deportovala približne 70 000 svojich občanov do vyhladzovacích táborov. Kto boli prevažne títo občania? (Židia)

správne odpovede: 3 040 nesprávne odpovede: 558

  • 17. novembra oslavujeme na Slovensku Deň boja za slobodu a demokraciu. Z akého dôvodu oslavujeme tento sviatok? (Obyvatelia Československa pokojným spôsobom vystúpili proti komunistickému režimu)

správne odpovede: 1 726 nesprávne odpovede: 1 872

  • Vyberte jeden zo znakov, ktorý je v rozpore s princípmi demokracie a právneho štátu. (štátne orgány môžu konať všetko, čo im zákon nezakazuje)

správne odpovede: 1 008 nesprávne odpovede: 2 590

  • Kto bol vedúcou osobnosťou tzv. Pražskej jari v roku 1968, ktorá viedla k demokratizácii a uvoľneniu pomerov vo vtedajšom komunistickom Československu? (Alexander Dubček)

správne odpovede: 1 547 nesprávne odpovede: 2 051

  • Od koho, podľa Ústavy SR, pochádza štátna moc v Slovenskej republike? (Od občanov)

správne odpovede: 1 148 nesprávne odpovede: 2 450

Vo vedomostných otázkach stredoškoláci vyberali jednu správnu odpoveď z celkovo šiestich možností vrátane možnosti neviem

Zdroj: Výskum Štátnej školskej inšpekcie a Univerzity Komenského Bratislava

Otázkou je, čo sa môže stať, keď budú súčasní stredoškoláci, ktorí inklinujú k netolerantnosti a extrémistickým náladám, produktívnou časťou spoločnosti. Ako budú vládnuť či voliť? Podľa Dagmar Hornej, politologičky a dlhoročnej predsedníčky Celoštátnej komisie Olympiády ľudských práv, na tieto otázky nie je jednoduché odpovedať. Osobne túto generáciu vidí pozitívne, je podľa nej rovnako schopná, ak nie schopnejšia, ako tie predošlé.

„Len treba vedieť, ako sa jej prihovoriť, aké otázky jej klásť, akým spôsobom s ňou viesť dialóg, ako často ho viesť a ako jej dať voľné pole pôsobnosti a prejaviť porozumenie a záujem. Môj osobný názor je, že títo mladí ľudia nie sú dostatočne pripravení na život, na všetky kľúčové vzťahové roviny, ktoré ich čakajú. V tomto mladí ľudia nedostávajú dostatočnú kompetenčnú výbavu,“ mieni Horná.

Za problém nepovažuje mládež, ale nedostatočnú pozornosť voči tomu, čo treba deťom a mladým ľuďom dať cez formálne aj neformálne vzdelávanie. Rodiny, ktoré si neraz privlastňujú patent na výchovu, v tomto ohľade podľa odborníčky do značnej miery zlyhávajú tiež. Časť mladých ľudí na sebe pracuje, otázka je, ako sa pracuje s väčšinou. „Ak ostane zanedbaná, môže v budúcnosti prejavovať nezáujem o verejný priestor, verejné otázky, politiku alebo príklon k rozličným populistickým a konšpiračným teóriám,“ myslí si Horná.

Anketa denníka Pravda

  • Denník Pravda urobil vlastnú anketu medzi stredoškolákmi. Celkovo 20 študentom stredných škôl v Bratislave a Banskej Bystrici položil dve vybrané vedomostné otázky z výskumu štátnej školskej inšpekcie a Univerzity Komenského.
  • Študenti v redakčnej ankete excelovali pri otázke o dôvode osláv 17. novembra ako Dňa boja za slobodu a demokraciu. Správne na ňu odpovedalo všetkých 20.
  • Väčšie problémy im už však robilo určenie vedúcej osobnosti tzv. Pražskej jari v roku 1968. Správne odpovedalo 14 študentov, štyria zvolili nesprávnu odpoveď, pričom za vedúcu osobnosť Pražskej jari označovali Vasila Biľaka či Jana Palacha. Dvaja odpovedať nevedeli.

    (iš, ri, Pravda)

© Autorské práva vyhradené

176 debata chyba
Viac na túto tému: #SAV #história #stredoškoláci #Univerzita Komenského #dejepis #občianska náuka