Smiško: Pri trestnom čine extrémizmu sa musí dokázať úmysel

, 28.04.2017 11:00

Riaditeľ Národnej protiteroristickej a protiextrémistickej jednotky Martin Smiško pre Pravdu uviedol, „že na novozriadenú jednotku sú kladené veľké očakávania. Ale myslím si, že boj proti extrémizmu nie je len vecou polície.“

Smiško sa k otvoreným prípadom nechcel vyjadrovať. Dodal, že sú štandardným policajným útvarom, nie gestapom, reagoval tak na slová šéfa extrémistickej ĽS NS Mariana Kotlebu. Piata špeciálna jednotka Národnej kriminálnej agentúry má bojovať proti novej vlne fašizmu a extrémizmu. Funguje od začiatku marca.

Člen kotlebovcov Milan Mazurek bol v minulosti stíhaný za spochybňovanie holokaustu, za slová, že 6 miliónov mŕtvych Židov sú klamstvá. Polícia stíhanie zastavila. Postupovali by ste aj vy takto teraz, keď je Trestný zákon prísnejší?
Ku konkrétnym prípadom sa nemôžem vyjadrovať a nechcem prejudikovať, ako by sme postupovali v takomto prípade. Nemám ani naštudovaný ten predchádzajúci prípad. V každom prípade popieranie holokaustu je trestným činom.

Policajný prezident Tibor Gašpar na konci marca povedal, že on osobne nevidí náhodu v opakujúcej sa neonacistickej symbolike (prípad šekov či zliav v obchode KKK) okolo aktivít Mariana Kotlebu. Vyhodnocoval by ich ako úmysel. Vyšetrujete to? Ako sa dá dokázať úmysel?
Pri trestných činoch extrémizmu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré sa musí páchateľovi dokázať. Takže podozrivej osobe musíte dokázať, že keď nosí napríklad tričko s číslom 18, tak je tým myslený kryptogram znamenajúci Adolf Hitler. Subjektívna stránka sa preukazuje aj z iných okolností. Napríklad pokiaľ by bol podozrivý potetovaný nacistickou symbolikou od hlavy po päty a heiloval, tak by sme mohli tvrdiť, že existuje dôvodné podozrenie, že tá osemnástka znamená propagáciu Adolfa Hitlera. Ak sa však človek navonok nejako inak nepreukazuje ako extrémista, tak je ťažké preukázať úmysel, pretože to môže byť pokojne len futbalista s číslom 18. Musíte dokázať, že symbolika bola použitá v extrémistickom kontexte.

Môžete uviesť príklad, kde môžu vznikať problémy?
Na odľahčenie to budem demonštrovať na konkrétnom príklade. Tento prípad je asi 15 rokov starý. Dostal som spis človeka obvineného Železničnou políciou z trestného činu extrémizmu kvôli tomu, že mal na sebe oblečené tričko s nacistickou symbolikou. Boli tam nejakí chlapci z Hitlerjugend držiaci vlajku so svastikou. Všetko vyzeralo úplne jasne, až na to, že keď som si pozrel fotografiu a personálie obvineného, išlo o rómskeho bezdomovca z bratislavskej Hlavnej stanice. Samozrejme, že to už dáva iný obraz. A ešte absurdnejšie bolo zistenie, že to tričko dostal od rádových sestier a nikto si zjavne nevšimol samotný obrázok. Trestné stíhanie bolo bezodkladne zastavené. Nosil na tričku hákový kríž, ale určite nemal úmysel šíriť myšlienky nacizmu. Osoba nemala byť ani obvinená.

V prípade, že súdy uznajú úmysel propagácie nacizmu pomocou symboliky, ktorú Kotleba používa, dotklo by sa to aj strany, ktorej je predsedom, prípadne jeho spolupracovníkov?
Odpovedať môžem len všeobecne. Je potrebné rozlišovať program a činnosť nejakej politickej strany a kontext potenciálneho kriminálneho konania jej členov. Keby politická strana napríklad hlásala náboženskú nenávisť, generálny prokurátor je oprávnený podať návrh na rozpustenie strany v správnom súdnom konaní. Jednotlivé excesy členov akejkoľvek politickej strany sa však posudzujú individuálne.

V koľkých prípadoch doteraz začala jednotka vyšetrovanie?
Je to niečo vyše 60 prípadov. Časté sú prípady prejavovania sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd používaním nacistickej symboliky. Ide napríklad o hákové kríže nastriekané na verejnosti prístupných miestach, alebo obvinený prípad z Bratislavy, kde podozrivý heiloval aj pred policajtmi. Takisto fyzické útoky. Napríklad napadnutie francúzskeho občana v Banskej Bystrici bolo kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva s tzv. osobitným, teda extrémistickým motívom. Preto je to trestný čin extrémizmu. Napadnutie občana Čadu v Trnave bolo kvalifikované ako výtržníctvo s takýmto motívom, detto vyhrážanie sa Rómom plynovou pištoľou v Moldave nad Bodvou počas futbalového zápasu. Známy prípad Sheily Sz. je kvalifikovaný ako súbeh viacerých trestných činov, zločin výroby extrémistických materiálov, prečin násilia proti skupine obyvateľov, prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a prečin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.

Vy osobne vnímate nárast extrémizmu?
Problematike extrémizmu sa venujem dva mesiace, tak vám poviem svoj osobný aktuálny názor. Pokiaľ by sme sa bavili o tých klasických neonacistoch typu skinhedov, nemyslím si, že by ich počet bol väčší ako pred nejakými 20 rokmi, skôr naopak. Internetové sociálne siete im však umožnili dávať o sebe viac vedieť. Problémom hlavne je, že veľa bežných občanov sa prikláňa k extrémistickým názorom a spochybňujú základy demokratického systému. A to sú spravidla ľudia, ktorí nikoho fyzicky nenapádajú, nikomu sa nevyhrážajú ani nenosia na bundách hákové kríže alebo symboliku Slovenského štátu, takže ich nemáme za čo trestne postihovať. Nárast takého extrémizmu je problém, ktorý nevyrieši len Policajný zbor. A nezabúdajme, prosím, že trestné právo je prostriedok ultima ratio na riešenie negatívnych sociálnych javov.

V poslednom čase sa objavujú ozbrojené skupiny, ktoré cvičia v horách. Čo sa s nimi dá robiť?
Sme policajti služby kriminálnej polície a našou zákonnou úlohou je odhaľovať a vyšetrovať trestné činy. Nič viac, nič menej. Takže branno-športové organizácie môžeme riešiť len vtedy, ak existuje podozrenie, že sa dopúšťajú trestnej činnosti. V rámci našej činnosti môžeme hypoteticky zistiť aj informácie nasvedčujúce, že boli porušené predpisy, ktoré nezakladajú trestnoprávnu zodpovednosť a ktoré sa dajú odstúpiť na riešenie inému príslušnému orgánu. Napríklad môžeme zisťovať, či sa člen takej organizácie legálne ozbrojuje, alebo nie. A ak aj má zbraň legálne, môžeme napríklad zistiť, že s ňou manipuluje v rozpore so zákonom a vec odovzdáme na riešenie príslušnému správnemu orgánu.

Plánujete sledovať aj iné formy extrémizmu?
Sledujeme každý druh kriminálneho extrémizmu, či už ide o náboženský, alebo politický extrémizmus. Politický extrémizmus sa rozlišuje na pravicový a ľavicový. Na Slovensku máme hlavne problém s pravicovým extrémizmom. Samozrejme, monitorujeme aktivity, ktoré môžu napĺňať niektorú zo skutkových podstát trestného činu extrémizmu aj u ľavicových extrémistov.

Odkiaľ prichádzajú podnety? Dostávate ich aj od bežných občanov alebo vyšetrovanie začínajú len vyšetrovatelia?
Vo všeobecnosti máme podnety aj od občanov, ale väčšia časť trestných konaní je vykonávaná na základe realizačných návrhov našich vlastných operatívcov.

Vaša jednotka je plne funkčná alebo sa ešte dokončuje organizačná príprava?
Obsadzujú sa posledné voľné miesta. Pokiaľ ide o spracovanie nápadu, naša jednotka je plne funkčná a máme zabezpečený systém pohotovostí s národnou protizločineckou jednotkou. Samozrejme, že ešte prebieha proces usádzania sa, bolo nám poskytnuté nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie. NAKA má niekoľko stoviek policajtov a my sme jej integrálnou súčasťou. V priebehu tohto roka plánujeme zriadiť ešte extrémistické skríningové centrum, ktoré by sa venovalo problematike extrémizmu najmä v kybernetickom priestore. Navyše od 1. apríla vznikli na krajských riaditeľstvách oddelenia na boj proti extrémizmu a diváckemu násiliu, takže ide o veľkú masu ľudí, ktorí sa tejto činnosti budú venovať. S nimi sa budeme musieť zladiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#extrémizmus #extrémisti #ĽSNS #NAKA #Martin Smiško #protiextrémistická jednotka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku