Podľa jedného z pozostalých tragickej havárie Ľudovíta Orlického za posledné roky vyšli najavo také skutočnosti, ktoré dokazujú, že lietadlo malo technickú poruchu, hoci záver vyšetrovania hovoril o pravdepodobnej chybe posádky.
„Tých indícií je mnoho. V trestnom oznámení je vyše 100 strán dôkazov, a to nie sú všetky. Dnes ich máme ešte viac. Preto neveríme, že záver vyšetrovania bol správny. Preto to chceme znovu otvoriť,“ vysvetlil Orlický, ktorý pri havárii stratil syna. Uviedol, že nie sú úplné záznamy z čiernej skrinky, v jednom spise sú tiež rozdiely v časoch, rýchlostiach a výškach. Pozostalým prekáža, že s nimi nikto nekomunikuje, neprijal ich prezident, ani predseda vlády a nedostávajú sa im odpovede na ich pochybnosti. „Pripadáme si ignorovaní, že je všetko stále odsúvané a že sa to snaží niekto niekde zamiesť,“ dodal Orlický.
Podozrenia z manipulácie s dôkazmi
V tejto súvislosti už podal občiansky aktivista Ivan Katrinec na generálnu prokuratúru dva podnety. Katrinec tvrdí, že má na základe dôkazového materiálu podozrenie, že pri vyšetrovaní nehody vojenského lietadla došlo k manipulovaniu s dôkazovým materiálom, vyšetrovacím spisom, ako aj celkovým vyšetrovaním.
Dôvodom je podľa neho snaha nezverejniť pravú príčinu havárie. Vyšetrovanie nebolo podľa neho dôsledné a uberalo sa nesprávnym smerom, neboli preverené skutočnosti o ďalších možných príčinách havárie. Generálna prokuratúra SR na základe jeho prvého podnetu z 18. októbra 2016 skonštatovala, že rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v prípade havárie vojenského lietadla bolo vydané zákonne, a teda nebolo vydané predčasne. Jednotlivé námietky, ktoré uviedol Katrinec v podaní, boli vyhodnotené ako nedôvodné a nevychádzali zo znalosti obsahu celého vyšetrovacieho spisu, informovala o rozhodnutí prokuratúry jej hovorkyňa Andrea Predajňová.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
V marci tohto roka podal Katrinec vo veci vyšetrovania havárie vojenského lietadla AN-24 trestné oznámenie, v ktorom sa píše o podozrení z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Uviedol v ňom aj konkrétne osoby, ktoré sa ho mali dopustiť. „Podanie je so 16 bodmi a 101 prílohami,“ informoval Katrinec. Generálna prokuratúra postúpila na základe pôsobnosti podanie Krajskej prokuratúre v Prešove a organizačno-kontrolnému oddeleniu generálnej prokuratúry. Podľa jej hovorcu Marián Spišáka ide o dve obsahovo totožné podania, v ktorých je vyslovená nespokojnosť s výsledkom vyšetrenia leteckej nehody. „Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove, ktorému bola táto vec pridelená, vyhodnocuje obsahovú a procesnú stránku týchto podaní a súčasne aj vecnú a miestnu príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní na ďalšie konanie. Poskytovanie akýchkoľvek informácií v súčasnosti k tejto veci je absolútne predčasné,“ vyjadril sa Spišák.
Zrušia utajenie spisu?
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár v súvislosti s návrhom na odtajnenie utajovanej časti vyšetrovacieho spisu ministrovi obrany Petrovi Gajdošovi už v januári odporučil, aby zvážil „dôvodnosť ďalšej potreby ochrany informácie v určenom stupni utajenia a zrušenie stupňa utajenia – vyhradené". Odtajnenie, resp. zrušenie utajenia spisu k nehode vojenského lietadla AN-24 z januára 2006 je významné z hľadiska rozptýlenia akýchkoľvek pochybností o správnosti, úplnosti a zákonnosti objasnenia leteckej nehody príslušnými štátnymi orgánmi, myslí si generálny prokurátor.
Hovorkyňa rezortu obrany Danka Capáková potvrdila, že ministerstvo obrany spisovú dokumentáciu k predmetnej veci naďalej analyzuje a následne rozhodne v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností.
Tragédia pri obci Hejce
Vojenský špeciál AN-24 havaroval 19. januára 2006 po náraze do kopca pri severomaďarskej obci Hejce. Na palube bolo 43 ľudí vracajúcich sa z misie KFOR z Kosova. Prežil jeden vojak Martin Farkaš. Išlo o najväčšiu tragédiu v histórii slovenského letectva. Vyšetrovanie sa pred rokmi uzavrelo s tým, že hlavnou príčinou havárie bolo pravdepodobne zlyhanie posádky lietadla. Pri klesaní podľa oficiálnych výsledkov vyšetrovania nevyužila prístroje, ktoré mala k dispozícii na palube a nedodržala bezpečnú výšku lietadla nad terénom. Analýza podľa oficiálne zverejnených informácií nepotvrdila zlyhanie leteckej techniky. Keďže chýbajú objektívne dôkazy, nemohla byť príčina nehody jednoznačne potvrdená.