Odborník na boj proti terorizmu Šándor: Európsky policajný štát neočakávam

Európsky policajný úrad Europol získava od mája nové právomoci na boj proti terorizmu a počítačovým zločinom. Spravovať bude spoločnú databázu nebezpečných osôb zo všetkých členských krajín Európskej únie.

01.05.2017 20:00 , aktualizované: 02.05.2017 13:00
debata (11)

Bude obsahovať dôverné informácie ako čísla a stavy bankových účtov, údaje o autách, ale aj dáta zo sociálnych sietí. Odborník na boj proti terorizmu Andor Šándor jej vznik víta a nemyslí si, že tieto dáta budú zneužívané. „Najdôležitejšie je, aby boli do Europolu vysielaní kvalitní ľudia a odborníci, ktorí budú spĺňať morálno-etický kódex pre prácu s takýmito informáciami,“ tvrdí.

Sídlo Európskeho policajného úradu v holandskom... Foto: SHUTTERSTOCK
europol Sídlo Európskeho policajného úradu v holandskom Haagu.

Prečo je takáto spoločná databáza dôležitá?
Je dôležité, aby údaje boli centralizované na jednom mieste. Predpokladám, že jednotlivé policajné zbory do databázy budú mať prístup v čase potreby a že tam budú členské krajiny samozrejme prispievať tak, aby bola čerstvá, aby v nej bolo potrebné maximum ľudí. V rámci schengenského priestoru musí tiež byť prepojený informačný systém o podozrivých. Vidíme prípady, že napríklad z Belgicka idú ľudia páchať teroristické činy do Francúzska. Je potrebné, aby krajiny úzko spolupracovali. Aby to nebolo stále len o tom, ako sa všetci sťažujú, že sa nevymieňajú informácie alebo sa vymieňajú zle a podobne. Myslím si, že databáza má zmysel a bude mať efekt, keď do nej budú jednotlivé polície prispievať maximom informácií. Tak, aby sa dala využiť práve v otvorenom schengenskom priestore.

Odborník na boj proti terorizmu Andor Šándor. Foto: Pravda
andor sandor Odborník na boj proti terorizmu Andor Šándor.

Kto všetko do nej bude prispievať? Polícia i tajné služby? U nás doma tieto dve zložky nemajú spoločný register.
Neviem, či tam budú informácie dávať aj spravodajské služby, pretože toto je policajná databáza. Logiku by to malo, pretože nie vždy je zber informácií týmito bezpečnostnými zložkami rovnaký. Bolo by dobré, aby v centralizovanej databáze Europolu boli aj dáta od spravodajských služieb, to znamená poznatky k tzv. problémovým osobám. Či ich budú posúvať ďalej prostredníctvom svojej polície, alebo budú vstupovať do databázy priamo, to neviem. V každom prípade systém bez týchto údajov nebude úplný.

Je nutné, aby tam boli informácie o bankových účtoch, autách, sociálnych sieťach a návykoch človeka? Ako hlboko do súkromia ľudí bude Europol vidieť?
Samozrejme, je otázkou, do akej miery môžu všetky tie údaje pomôcť pri odhaľovaní príprav teroristických útokov a podobne. Musel by som vidieť konkrétny prípad, aby som vedel posúdiť, či informácie viedli k tomu, k čomu mali. Bezpečnostné zložky budú logicky žiadať maximum informácií. Otázka stojí tak, či skutočne treba zhromažďovať všetky tieto informácie. Údaje o účtoch by tam zrejme mali byť. Ale to, že by tam mali byť informácie o každom občanovi, sa nepredpokladá.

Pripúšťate zneužitie týchto údajov? Ako a kto by to mohol urobiť?
Som presvedčený, že v dnešnej dobe je nereálne hovoriť v únii o tom, že došlo k systémovému zlyhaniu Europolu alebo polície pri práci s takýmito dátami. Všade a vo všetkom môže zlyhať jednotlivec a, samozrejme, môže zlyhať aj jednotlivec v Europole. To sa nedá vylúčiť. Je nutné, aby systém mal kontrolné mechanizmy, ktoré to budú schopné čo najskôr zistiť a aby bol schopný zneužitiu ďalší raz zabrániť.

Ak sa napríklad stretnem na káve s človekom, ktorý je už sledovaný, a ja o tom neviem, ocitnem sa tiež v databáze?
To záleží na tom, ako si to tí, čo človeka sledujú, vyhodnotia. Nedá sa vylúčiť, že nejaký čas môžete byť v ich hľadáčiku. Musí to mať aj ochranné mechanizmy, o ktorých hovorí zákon. Odpočúvanie telefónu musí schváliť sudca. Myslím si, že Europol nemá takú výkonnú právomoc, aby mohol odpočúvať niekomu mobil. Obávam sa, že nemá ani takú možnosť.

Ako dnes funguje výmena policajných a spravodajských informácií medzi členskými krajinami?
Nemyslím si, že je ideálna. Už dlhodobo je tlak na jej zlepšenie. Po každom teroristickom útoku sa sťažujú, že výmena medzi tajnými službami a políciou nie je dostatočná. Je to je v gescii politikov, aby zaistili optimálnejšiu výmenu. Na druhej strane treba povedať, že nie vždy majú polícia alebo tajná služba takéto informácie k dispozícii. Máme veľa prípadov, že podozriví boli sledovaní. Keďže nič nepáchali, od sledovania bolo upustené. Bohužiaľ, často teroristický čin nakoniec spáchali.

Nie tak dávno sa objavili informácie o odpočúvaní Europolu a Interpolu nemeckou tajnou službou. Čo to hovorí o fungovaní tajných služieb a polícií v EÚ?
Vypovedá to o tom, že neexistujú spriatelené spravodajské služby, ale spravodajské služby „spriatelených“ krajín. Je tu evidentný istý stupeň nedôvery medzi niektorými členskými krajinami a ich inštitúciami. Bolo tu odpočúvanie NSA (Národná bezpečnostná agentúra USA, pozn. red.) kancelárky Merkelovej a ďalších politikov. Nie sme všetci bratia a priatelia. Informácie sú skrátka veľmi cenenou komoditou. Aj keď sú štáty spojencami, chcú mať výhody. Tým, že budú vedieť nejakú informáciu skôr, než k rokovaniu dôjde. Tak to bolo vždy a zdá sa, že sa od toho stále neupustilo.

Ak sa stal Europol objektom špehovania, dokáže vôbec údaje, ktorými disponuje, nejako ochrániť?
Dôležité je, aby boli dáta uložené tak, aby k nim nebol prístup zvonku. Predpokladám, že nebudú v nejakých sieťach, ale budú chránené a dobre uložené. Aby sa k nim nedostala nielen napríklad nemecká tajná služba, ale ani hacker. Znamená to, že siete budú odrezané a nebude možnosť nabúrať sa do nich cez internet.

Súhlasíte s obavami, že takýmto krokom smeruje EÚ k policajnému štátu?
Nemyslím si to. Bude to na jednotlivých členských krajinách, ktoré do systému budú prispievať.

Minulý týždeň sa predstavitelia európskych parlamentov v Bratislave dohodli na mechanizme kontroly činnosti Europolu. Bude podľa vás efektívna?
Neviem. Ak v komisii bude okolo 120 ľudí, neviem si predstaviť efektivitu. Myslím si, že je to len ústupok členským štátom, aby si tam niekoho vymenovali. Otázkou je, aká bude ich právomoc. Podľa mňa sa tam budú skôr premietať záujmy jednotlivých členských krajín. Som voči tomu skeptický, ale chápem politický podtext. Najdôležitejšie je, aby boli do Europolu vysielaní kvalitní ľudia a kvalitní odborníci, ktorí budú spĺňať morálno-etický kódex pre prácu s takýmito informáciami.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #Europol #kybernetická bezpečnosť #Andor Šándor