Vysoké školy budú s Plavčanom vyjednávať

Takú tvrdú reakciu školský rezort Petra Plavčana (nom. SNS) nečakal. Rada vysokých škôl odmietla časť reformy, ktorá sa týka vysokého školstva.

, 03.05.2017 14:00
študenti Foto:
Ilustračné foto.
debata (1)

Výhrady má k novému spôsobou akreditácie, chýba jej aj zvýraznenie pozitívnych stránok našich škôl či finančné krytie plánovaných zmien. Rezort je pripravený sa návrhmi rady zaoberať. Jeden z tvorcov reformy v tejto súvislosti hovorí o predčasnom odmietnutí až nezáujme o zmeny.

Opatrenia, ako posunúť celé školstvo dopredu, obsahuje Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania Učiace sa Slovensko. Ten má podľa rady viacero závažných nedostatkov. Tvrdí, že sa zameriava aj na okrajové problémy, dáva si priveľký počet cieľov a opatrení bez jasných priorít.

Dokument pre vysoké školy pripravuje viacero zmien: napríklad viac spolupráce vysokých škôl so zahraničím alebo model bakalárskych liberálnych štúdií, ktoré umožnia špecializáciu až v druhej polovici štúdia. Kritika Rady vysokých škôl sa týka nového systému hodnotenia kvality škôl. Tá je dôležitá pre výšku štátnej dotácie, ako aj pre budovanie mena každej školy.

Po novom sa vzdelávanie a výskum majú posudzovať oddelene, kým dnes dostávajú spoločnú známku. Rozdelenie hodnotenia podľa autorov reformy reaguje na európske štandardy. Do praxe prinesie aj vyprofilovanie vysokých škôl na odborné, výčubové a univerzity. „Má byť vytvorená Akreditačná agentúra pre vzdelávanie a ďalším procesom má byť hodnotená tvorivá činnosť. Vieme si to predstaviť, ale tieto hodnotenia sa musia prepojiť, lebo spolu súvisia,“ skonštatoval predseda Rady vysokých škôl Martin Putala a dodal, že treba podčiarknuť to, čo je na našich vysokých školách dobré. Celý plán tiež podľa neho nie je podložený finančne.

O pripomienkach bude predseda rady na budúci týždeň hovoriť s ministrom školstva. Ako budú postupovať, ak sa nedohodnú, je podľa Putalu predčasné hovoriť. „Z doterajšej praxe ministerstvo školstva bralo pripomienky Rady vysokých škôl vážne a minister im prikladal významnú úlohu, takže si myslím, že sa posunieme,“ uzavrel.

Hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová pripomenula, že materiál ešte nie je finálnym dokumentom, ale autorským návrhom tímu expertov. Stále k nemu prebieha pripomienkovanie odborníkov i širokej verejnosti. Po vyhodnotení sa návrhy zapracujú a až potom vznikne konečná podoba reformy. „Pri finalizácii sa autori materiálu „Učiace sa Slovensko“ budú zaoberať aj návrhmi Rady vysokých škôl,“ reagovala Skokanová.

Jeden z tvorcov školskej reformy Milan Ftáčnik trvá na tom, že pri konštruktívnom postoji by od rady očakával pripomienky, ale zároveň aj návrhy na vylepšenie, tých však podľa neho podala iba málo. „Odmietnutie sa mi zdá predčasné. Naznačuje, akoby o žiadne zmeny nemali záujem,“ doplnil Ftáčnik. Pripomenul, že dokument hovorí o opatreniach, ktoré smerujú k zvýšeniu kvality a k tomu, aby viac študentov študovalo na slovenských vysokých školách. Cieľom podľa Ftáčnika je, aby sa univerzity samy takpovediac rozvrstvili podľa toho, či sa cítia byť odbornými vysokými školami, ktoré budú robiť pre podniky, výučbovými školami, ktoré v prvom rade poskytujú kvalitné vzdelávanie opreté minimálne o sledovateľský výskum, alebo výskumné univerzity, teda špičky usilujúce sa byť kvalitné vo vede aj vo vzdelávaní.

Študentskej rade vysokých škôl podľa jej predsedu Bálinta Lovásza prekáža, že pri príprave materiálu bol malý priestor na diskusiu. „Pre nás je kľúčové, aby reforma školstva napredovala a neostala na mŕtvom bode, preto sa teraz sústredíme na otvorenie spoločnej diskusie s reprezentáciami a na spoločnú prácu, ktorá posunie reformu školstva vpred. Tento dokument preto nevnímame ako finálnu verziu, ale ako prvý krok, ktorý povedie k reforme,“ spresnil Lovász. Študenti si myslia, že treba prepojiť hodnotenie vzdelávania a výskumu a tiež poukazujú na chýbajúce financie. Osobitne pripomienkovali opomínanie študentských spolkov a organizácií či chýbajúce odvážnejšie zmeny v digitalizáci vysokého školstva.

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania predstavilo ministerstvo školstva 15. marca. Zverejnením na svojej webovej stránke zároveň ponúklo odbornej i širokej verejnosti možnosť vyjadriť sa k jeho jednotlivým návrhom. Možnosť pripomienkovania rezort aktuálne predĺžil až do polovice mája.

Vybrané zmeny navrhované v oblasti vysokých škôl

  • Zaviesť na vysokých školách vnútorné systémy zabezpečovania kvality vzdelávania. Vysoké školy si zostavia a zavedú vlastné systémy, podľa ktorých bude ich kvalitu posudzovať akreditačná agentúra.
  • Zvyšovať platy vysokoškolských učiteľov. Aby plat vysokoškolského učiteľa motivoval najlepších mladých ľudí na akademickú dráhu a zodpovedal významu postavenia vysokoškolského učiteľa, bude plán zvyšovania platov učiteľov na najbližších 10 rokov obsahovať osobitnú časť o zvyšovaní platov vysokoškolských učiteľov. Predložený bude do konca roku 2017.
  • Umožniť prijímanie zahraničných docentov, profesorov alebo odborníkov z praxe na pracovné miesta docentov a profesorov bez nutnosti získať akademicko-pedagogický titul docenta, resp. profesora.
  • Stanoviť na úrovni ministerstva metodiku tvorby a štruktúru opisov študijných odborov. Pre opisy študijných odborov treba stanoviť povinné náležitosti, štruktúru a obsah.
  • Podporovať z úrovne ministerstva rozširovanie profesijne orientovaných študijných programov (teda takých, ktoré sa zameriavajú na zvládnutie využitia poznatkov pri výkone povolania) predovšetkým na bakalárskom stupni.
  • Vytvoriť z úrovne ministerstva motiváciu pre väčšiu otvorenosť vysokých škôl na spoluprácu so zahraničím. Internacionalizácia prinesie zvýšenie obojstrannej mobility študentov a učiteľov. Viac študijných programov budú školy poskytovať v angličtine.
  • Vytvoriť legislatívne podmienky na uskutočňovanie bakalárskeho štúdia podľa modelu liberálnych štúdií. Umožní sa akreditovať študijný program alebo študijné programy liberálnych štúdií, ktoré budú zostavené tak, že študentom sa umožní špecializovať sa v druhej polovici štúdia, a to predovšetkým záverečnou prácou vo zvolenom študijnom odbore, prípadne v kombinácii dvoch študijných odborov (hlavný a vedľajší).
  • Zhrnúť požiadavky vysokých škôl na uchádzačov o štúdium. Mnohé vysoké školy nerobia prijímacie pohovory, ich požiadavky na uchádzača teda nie sú známe, ministerstvo školstva ich požiada o predloženie požiadaviek a očakávaní.
  • Podporovať sebaprofiláciu každej vysokej školy.
  • Podporovať dostupnosť vysokoškolského vzdelávania pre špecifické skupiny s ekonomickými, zdravotnými či sociálnymi prekážkami.
Zdroj: Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #Peter Plavčan
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy