Cirkvi chcú mať dosah na ľudské práva

Cirkvi vyrazili na nové ťaženie. Snažia sa poistiť si miesta v rade vlády, ktorá sa venuje ľudským právam. Dnes v nej sedia zástupcovia ministerstiev a experti z mimovládok.

09.05.2017 12:00
Duhovy pochod pride hviezdoslavove namestie Foto: ,
Dúhový pochod upozornil na problémy ľudí z LGBTI komunity aj vlani koncom júla v Bratislave.
debata (106)

Ak sa cirkvi do rady dostanú, budú blokovať akékoľvek zmeny, ktoré by mali viesť k priznaniu práv homosexuálom, k registrovaným partnerstvám, nevítanou témou pre ne bude tiež rovnosť muža a ženy alebo sexuálna výchova na školách. Takéto skostnatené názory sú vo väčšine európskych krajín už dávno prekonané.

Kresťania a Židia požiadali listom premiéra Roberta Fica (Smer), aby mali v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť trvalé zastúpenie. List podpísal predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský, predseda Ekumenickej rady cirkví Miloš Klátik a predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Igor Rintel. Od Fica chcú, aby zabezpečil zmenu štatútu rady tak, aby do nej mohli nominovať svojich ľudí. Súčasný štatút upravuje jej zloženie, nie však na základe náboženskej príslušnosti.

Tlačový odbor Úradu vlády potvrdil, že žiadosť zástupcov cirkví dostal. „Spomínaný list postúpime na priame vybavenie kompetenčne príslušnému rezortu – ministerstvu spravodlivosti. Žiadateľov bude Úrad vlády informovať o spôsobe vybavenia podnetu,“ uviedol v stanovisku.

Rada je odborným poradným orgánom vlády, jej predsedníčkou je ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Zaoberá sa ochranou menšín, či už národnostných, sexuálnych, alebo zdravotne postihnutých. Je garantom dokumentov, ktoré na roky vopred určujú, ako sa Slovensko postaví napríklad k homosexuálom. Jedným z nich je aj celoštátna stratégia ochrany ľudských práv, ktorú vláda schválila pred dvomi rokmi. Najväčšími kritikmi boli vtedy práve cirkvi, ktorým sa nepáčilo, že dokument sa venuje aj LGBTI (lesbický, gay, bisexuálny, transrodový a intersexuálny) komunite.

Motiváciou je diskutovať o kontroverzných témach

Podľa výkonného sekretára Konferencie biskupov Slovenska Antona Ziolkovského sa do rady snažia dostať preto, lebo sa pravidelne zaoberá materiálmi, ktoré vyvolávajú v spoločnosti silné kontroverzie.

„Skúsenosť z jej doterajšieho fungovania ukázala, že toto grémium ponecháva dôležitú debatu o ľudskoprávnych otázkach v rukách malej skupiny s prevahou liberálne vyhradených členov a neprejavuje rešpekt voči cirkvám a organizáciám, ktoré hodnotovo zastupujú väčšinu spoločnosti,“ povedal Ziolkovský pre denník Pravda. Vychádzal pri tom z údajov z posledného sčítania ľudu z roku 2011, z ktorého vyplynulo, že k cirkvám a náboženským spoločnostiam sa prihlásilo vyše 80 percent obyvateľov. Zloženie rady a jej výborov tento fakt podľa neho nijako nezohľadňuje.

Niektorí členovia poradného orgánu nevidia túto aktivitu cirkví v „dobrom svetle“. Obávajú sa, že by do tém priniesli dogmu. Navyše v rade majú podľa nich sedieť odborníci. Predsedníčka občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu Irena Bihariová si myslí, že trvalé miesta zástupcov cirkví by sa dali za určitých podmienok akceptovať.

„Ak by vedeli garantovať, že im ide o čisto sekulárne vnímanie ľudských práv bez toho, aby vnášali náboženský a dogmatický pohľad na vec, tak by som s tým nemala problém. No myslím si, že to garantovať nevedia,“ skonštatovala Bihariová. Spomenula, že zástupcovia niektorých kresťanských organizácií v minulosti bojkotovali výstupy rady a stáli len na náboženskej argumentácii.

V rade pôsobí aj riaditeľka združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Šarlota Pufflerová. Ani ona si nemyslí, že náboženská príslušnosť by mala byť výberovým kritériom pre členov. „Rada je poradný orgán vlády, malo by to byť expertné zoskupenie, nie je to zastupiteľský orgán, v ktorom sú len reprezentanti rôznych oblastí. Je to odborné zoskupenie. Členstvo by malo byť zadefinované nejakými kritériami a odbornosťou. Inak by bolo veľmi ťažké dopracovať sa k tomu, kto všetko tam vlastne má byť zastúpený. Náboženská príslušnosť nie je relevantná,“ zdôraznila Pufflerová.

Ďalší člen Peter Guráň si myslí, že súčasťou tohto orgánu sa môže stať len niekto, kto vnútorne súhlasí s koncepciou ľudských práv. „Rada je subjekt, ktorý obhajuje ľudské práva. Pokiaľ organizácie, ktoré sa do nej hlásia, súhlasia s myšlienkou ochrany ľudských práv, nech tam sú. No aby si hocikto povedal, že chce byť členom, to nie. Ak zásadne nesúhlasím alebo mám problém z náboženského alebo iného presvedčenia, môžem si vytvoriť inú platformu,“ mieni odborník, ktorý osem rokov pôsobil vo Výbore OSN pre práva dieťaťa.

List cirkví prišiel práve v čase, keď sa uzatvorilo prihlasovanie záujemcov o členstvo vo výbore pre rodovú rovnosť za mimovládne neziskové organizácie, ktorý v rámci rady pôsobí. Lehota, do ktorej bolo potrebné podať žiadosť, vypršala v piatok 28. apríla, výber nových členov by sa mal konať v polovici mája.

Predpokladá sa, že okolo tohto konkurzu bude rušno. Zo strany kresťanských organizácií bude veľký tlak, aby v ňom mali svojich zástupcov. Kritika z ich strany už totiž bola aj v apríli pre nové obsadenie ďalšieho výboru, ktorý sa venuje deťom. Nepáčilo sa im, že neuspel ani jeden ich kandidát.

© Autorské práva vyhradené

106 debata chyba
Viac na túto tému: #cirkev #mimovládne organizácie #náboženstvo #LGBTI+