Na problém sa rozhodli upozorniť kampaňou, ktorú podporili desaťtisíce Slovákov. Výzvu, aby zákaz týchto látok podporila na európskej úrovni, už má na stole aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nom. SNS). Podľa poľnohospodárov však účinná alternatíva za ne chýba.
Petíciu Proti pesticídom zorganizovala mimovládka Greenpeace Slovensko, za približne rok ju podpísalo 50 213 ľudí. Aktivisti ju odovzdali Matečnej v utorok na pôde ministerstva. Hárky boli symbolicky uložené v úľoch, tzv. plemenáčoch. Ochranárov prijal riaditeľ sekcie poľnohospodárstva rezortu Štefan Ryba.
„Iniciatívu vítame, otázka chovania včiel je pre nás veľmi dôležitá a venujeme jej patričnú pozornosť. Včely sú hodnotené ako tretie najdôležitejšie poľnohospodárske zviera. Za posledných 20 rokov máme evidovaný najvyšší počet včelstiev na Slovensku, pomaly sa blížime k úrovni 300 000,“ povedal Ryba. Ako dodal, rezort hľadá všetky možnosti, ako vychádzať včelárom v ústrety a podporovať chov včiel. „Ak niekto klope, tak obrazne povedané – tieto dvere sú už otvorené,“ reagoval Ryba na petíciu Greenpeace.
Snažia sa upozorniť na hrozbu
Ochranári sa ňou snažia upozorniť na hrozbu, ktorú pre včely znamenajú najmä tri konkrétne pesticídy. Ide o látky zo skupiny neonikotínoidov – tiametoxám, klotianidín a imidakloprid. Už v roku 2013 rozhodli členské štáty Európskej únie o ich obmedzení. Slovensko – rovnako ako napríklad aj Rakúsko, Česká republika, Maďarsko, Veľká Británia či Rumunsko – hlasovalo proti. Aktuálne je na stole Európskej komisie návrh na takmer úplný zákaz tejto trojice. Hlasovať by sa o ňom malo zhruba v polovici mája v Bruseli. Ak návrh prejde, ich používanie bude povolené iba v trvalých skleníkoch, kde plodiny zostávajú počas svojho celého životného cyklu a nepresádzajú sa do vonkajšieho prostredia.
Či zákaz podporí aj slovenský rezort pôdohospodárstva, nie je zatiaľ isté. „Ak bude tento bod zaradený do programu rokovania, ministerstvo sa veľmi zodpovedne ústami pani ministerky vyjadrí,“ skonštatoval Ryba.
V súčasnosti sa môže trojica pesticídov používať v ovocných sadoch po odkvitnutí alebo v skleníkoch. Nesmie sa nimi ošetrovať pôda a listy, pokiaľ ide o rastliny a obilniny, na ktoré sadajú včely. Výnimkou sú oziminy.
Podľa ochranárov to však nestačí a požadujú úplný zákaz neonikotínoidov, ako aj ďalších pesticídov, ktoré predstavujú riziko pre životné prostredie alebo ľudské zdravie. Zároveň chcú, aby Slovensko nepovoľovalo výnimky na látky, ktoré majú na európskej úrovni stopku. Žiadajú tiež, aby rezort prepracoval Národný akčný plán na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov tak, aby spĺňal požiadavky EÚ.
Neonikotínoidy nepredstavujú riziko iba pre včely
Hovorkyňa Greenpeace Miroslava Ábelová pripomenula, že dôkazy naznačujú, že neonikotínoidy nepredstavujú riziko iba pre včely. Ohrozené sú podľa nej aj motýle, chrobáky a vodný hmyz. „Nové výskumy ukazujú, že riziko pre včely neprichádza len od rastlín pestovaných na obrábaných plochách, ale aj od kontaminovaných voľne rastúcich rastlín, ktoré neboli ošetrené neonikotínoidmi,“ vysvetľuje Ábelová.
Dnešné pesticídy sú o tom, že včela nezahynie priamo pri zásahu pesticídom, ale do úľa prinesie kontaminovaný nektár a kontaminovaný peľ.Ľudovít Gál, predseda Slovenského zväzu včelárov
Greenpeace ako riešenie navrhuje investovať do vývoja ekologických postupov, ktoré zabránia výskytu hmyzích škodcov. „Ekologické poľnohospodárstvo, ktoré zachováva vysokú mieru biodiverzity bez aplikovania chemických pesticídov alebo syntetických hnojív, podporuje kontrolu burín, ochorení a hmyzích škodcov a zvyšuje celkovú odolnosť ekosystémov. Smerovanie k ekologickému poľnohospodárstvu je jediným spôsobom, ako ochrániť opeľovače,“ dodala Ábelová.
Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory zatiaľ adekvátna náhrada neonikotínoidov chýba. Ako poukázala jej hovorkyňa Jana Holéciová, návrat ku klasickej ochrane postrekom proti cicavému hmyzu v porastoch najmä cukrovej repy by bol pre životné prostredie oveľa väčšou záťažou a pôsobil by nielen na škodcov, ale aj na opeľovače a iné skupiny hmyzu. „Určite je potrebné počkať si na posúdenie rizík používania neonikotínoidov Európskym úradom pre bezpečnosť potravín. Ten dosiaľ nevydal vedecké stanovisko o negatívnej účinnosti týchto látok na zdravie organizmov a včiel,“ vysvetlila Holéciová. Komplexná správa by mala vyjsť na jeseň tohto roka. Komora si tiež myslí, že Európska komisia by mala skúmať, aké sú ďalšie možnosti pri vývoji alternatívy.
Boj pre záchranu včiel rôznymi spôsobmi
Slovenský zväz včelárov podporuje každú aktivitu, ktorá včelám pomôže, teda aj petíciu, ktorú iniciovala organizácia Greenpeace. Pre denník Pravda to povedal predseda zväzu Ľudovít Gál. Ako však dodal, každý problém má dve stránky. „Vieme, že nemôžeme ísť celkom proti pesticídom, lebo ak nebudú používané prostriedky na ochranu rastlín, ľudstvo zahynie od hladu – také množstvo plodín sa už bez chemických postrekov nedá dopestovať. No veľmi neradi by sme dospeli k tomu, aby už neboli včely,“ zhodnotil Gál.
Dodal, že zväz proti používaniu pesticídov bojuje aj vlastnými akciami, 20. mája organizuje verejné zhromaždenie na Námestí SNP v Bratislave, ktoré sa touto problematikou bude zaoberať na odbornej úrovni.Podľa Gála nemožno zvýšený úhyn včiel pripisovať automaticky pesticídom, ohrozujú ich aj rôzne choroby. Ktoré z nich sú však spôsobené neonikotínoidmi, je už otázne. „Niekedy boli včely prípravkami zasiahnuté priamo v porastoch. Dnešné pesticídy sú o tom, že včela nezahynie priamo pri zásahu pesticídom, ale do úľa prinesie kontaminovaný nektár a kontaminovaný peľ. Následne tým kŕmi potomstvo. No a včelár sa čuduje, prečo mu včelstvo nesilnie, či dokonca chradne,“ uzavrel Gál.