A že o využití oveľa väčšieho balíka peňazí, ktoré sa v tejto sfére majú rozdeľovať, budú rozhodovať najmä ľudia „zdola“. Teda tí, čo sa priamo zúčastňujú na organizovaní rôznych kultúrnych aktivít pre príslušníkov 13 oficiálne uznaných národnostných menšín žijúcich na Slovensku.
„Žiadny úradník už zhora nebude definovať, čo majú menšiny robiť, za akú sumu a aké majú byť ich priority,“ zhodnotil prínos budúceho Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý vznikne na základe schváleného zákona, vládny splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd).
Fond podľa neho prispeje k rozšíreniu práv menšín a nastolí istú formu kultúrnej samosprávy. Štátny tajomník ministerstva kultúry Konrád Rigó (Most-Híd) zdôraznil dôležitú symboliku zákona, keď v Európe narastá extrémizmus a aj v slovenskom parlamente už sedia nacionalisti. „Má veľmi veľkú hodnotu, nielen pre národnostné menšiny na Slovensku, ale aj pre Slovensko ako celok,“ mieni.
Zákon od 1. júla tohto roka presúva kompetenciu prideľovať dotácie na menšinovú kultúru z Úradu vlády na fond ako novovzniknutú verejnoprávnu inštitúciu, ktorá bude reprezentovaná odborníkmi národnostných menšín. Oproti súčasnosti na menšinové aktivity pôjde takmer dvojnásobok peňazí, na budúci rok bude nová inštitúcia hospodáriť s rozpočtom osem miliónov eur. Zákon túto dotačnú sumu stanovil napevno, doteraz každoročne závisela od rozhodnutia vlády.
Fond bude mať svoje štatutárne a kontrolné orgány na čele s riaditeľom, ktorý podľa ubezpečenia tvorcov zákona vzíde z riadneho výberového konania. Ako však Ravasz zdôraznil, pozícia riaditeľa bude „slabšia“ ako u šéfov iných fondov.
Rozhodovacie právomoci dostanú predovšetkým odborné rady, do ktorých si národnostné spolky uznaných menšín (maďarskej, rómskej, rusínskej, bulharskej, českej, chorvátskej, moravskej, nemeckej, poľskej, srbskej, ruskej, ukrajinskej a židovskej) budú voliť svojich ľudí. Ich prostredníctvom potom budú môcť žiadať o finančnú podporu svojich projektov v oblastiach kultúrno-osvetovej, vzdelávacej či edičnej.
Štyrmi percentami z rozpočtu si fond môže pokrývať svoje prevádzkové náklady, zvyšných 96 percent budú mať k dispozícii menšiny. Každej národnosti pritom zákon vyhradil konkrétnu sumu, napríklad maďarská si prerozdelí 53 percent sumy, rómska 22,4 percenta, rusínska 6,4 percenta, česká 3,7 percenta atď.
„Rámec zákona je dobrý, vítam ho, len dúfam, že aj realizácia vnesie do systému financovania spravodlivosť a užitočnosť pre jednotlivé menšiny. Všetko závisí od toho, akým spôsobom sa vyberú orgány fondu,“ myslí si o zriadení fondu šéf Maďarského kultúrneho a spoločenského zväzu na Slovensku – Csemadok Gyula Bárdos.
Žiadny úradník už zhora nebude definovať, čo majú menšiny robiť, za akú sumu a aké majú byť ich priority.Ábel Ravasz, vládny splnomocnenec pre rómske komunity
Aj požadovaná odbornosť členov budúcich rád môže byť podľa neho ovplyvnená snahou uprednostňovať projekty rodinných príslušníkov či dokonca rozhodovať politicky. Bývalý podpredseda SMK Bárdos pripomenul pnutia medzi touto stranou a konkurenčným Mostom-Híd, takisto podporovaným maďarskou menšinou, ktorá na Slovensku celkovo počíta asi 450-tisíc obyvateľov. „Uvidíme teda, ako napokon zákon zafunguje v praxi,“ uvažuje.
„My sme zásadné výhrady nemali ani k doterajšiemu spôsobu financovania,“ reagovala predsedníčka Českého spolku Bratislava Dagmar Večerná. Podľa nej je hlavným problémom financovania aktivít českých občanov žijúcich na Slovensku, ktorých je okolo 30-tisíc, neskoré poukazovanie peňazí organizácii. „Napríklad, hoci je už máj, od začiatku roka neprišlo na naše konto od štátu ani euro. Vždy počas prvého polroka máme vrásky z toho, ako finančne pokryť naše podujatia. Azda to nové pravidlá zlepšia,“ verí Večerná.