Južné Osetsko vyhlásilo nezávislosť od Gruzínska v 90. rokoch. Po ozbrojenom konflikte v roku 2008, ktorý Gruzínsko prehralo, Rusko uznalo nezávislosť Južného Osetska a ďalšej separatistickej oblasti Abcházska. Moskva potom rozmiestnila na vojenských základniach v Južnom Osetsku a v Abcházsku ruských vojakov. Obe územia považuje Gruzínsko za okupované.
„Jedným z mojich najsilnejších zážitkov počas oficiálnych ciest ako prezidenta bola návšteva Gruzínska a Južného Osetska. V praxi tam bolo vidieť, čo znamená agresivita jednej krajiny. V praxi tam je vidieť, čo znamená porušenie základných pravidiel. V praxi bolo vidieť, čo Rusko dokáže urobiť v prípade, keď sa rozhodne ohroziť celistvosť inej krajiny,“ povedal novinárom Kiska, ktorý Gruzínsko navštívil vlani.
Príklad odtrhnutých oblastí Gruzínska je podľa Kisku veľkou výstrahou a upozornením pri hľadaní odpovede na otázku, čo môže v praxi znamenať rozhodovanie Ruska pre praktický život ľudí. „Je to dôležitý signál pre nás, aby sme rozumeli obavám pobaltských krajín, Poľska, aby sme rozumeli obavám, čo sa môže stať, keď sa Rusko rozhodne presadzovať svoje záujmy,“ uviedol Kiska.
Slovenskú prezident je známy svojím rezervovaným postojom voči politike Moskvy. Kiska na rozdiel od slovenského premiéra Roberta Fica obhajuje sankcie, ktoré EÚ v roku 2014 uvalila na Rusko po anexii ukrajinského Krymu.
Slovensko podporuje členstvo Gruzínska v NATO
Gruzínsko je krajina, ktorá chce byť súčasťou demokratickej časti sveta. S Európskou úniou má asociačnú dohodu, dohodu o voľnom obchode a už aj bezvízový styk. Teraz je na EÚ, aby sme Gruzínsku ponúkli novú víziu a zvažovali, čo spraviť preto, aby k nám bolo Gruzínsko ešte bližšie. Vyplýva to zo slov prezidenta Andreja Kisku. Ako dodal, podporu Gruzínsku vysloví aj na najbližšom summite NATO koncom mája v Bruseli.
Gruzínsky prezident Giorgi Margvelašvili informoval, že na slovenského prezidenta apeloval, aby na summite Severoatlantickej aliancie 25. mája vyjadril jeho krajine podporu. „Rozoberali sme nastávajúci summit NATO. Gruzínsko sa na ňom plnohodnotne ako členský štát síce nezúčastní, ale verím, že naša delegácia tam cez našich priateľov bude zastúpená,“ povedal Margvelašvili. Na podpore budúceho členstva Tbilisi, ale aj Ukrajiny, sa zhodli lídri na summite NATO v roku 2008.
„Diskutovali sme o všetkých hrozbách, ktoré Gruzínsku hrozia. My preto plne podporuje Gruzínsko, aby sa stalo členom Severoatlantickej aliancie,“ povedala slovenská hlava štátu.
Giorgi Margvelašvili uviedol, že pokiaľ ide o integráciu ich krajiny, určité pokroky sa dosiahli práve počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. Ako pokračoval na margo územnej celistvosti krajiny, za víťazstvo považuje, že žiaden spojenec neuznal nezávislosť spomínaných regiónov. Dodal, že podporu Gruzínsku vyjadril aj americký prezident Donald Trump. „Zachovajte si svoje vysoké morálne hodnoty, tak, aby žiadna krajina nelegimitizovala ruské kroky,“ dodal gruzínsky prezident.