Stále nevznikla na pôde Národnej rady komisia, opozícia totiž do nej pretláča exministra obrany Ľubomíra Galka z SaS. Ten musel odísť z vlády Ivety Radičovej práve kvôli škandálu s odpočúvaním, keď sa v roku 2011 prevalilo, že Vojenské obranné spravodajstvo odpočúvalo civilistov. Takúto kauzu dovtedy ani potom nemal za sebou žiadny minister obrany. Koalícia preto nesúhlasí, aby Galko kontroloval odpočúvanie.
Vznik osemčlennej komisie predpokladá zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (ITP). Jej úlohou je preskúmať, či nedošlo k nelegálnemu odpočúvaniu. Ani rok po voľbách však plénum parlamentu komisiu nezvolilo. Majú v nej byť traja zástupcovia koalície a traja z opozície a dvaja odborníci mimo politických strán. Opozícia zatiaľ namiesto Galka iného kandidáta nenavrhla. „Je podozrenie, že ako minister obrany bol účastný na zneužití odpočúvacích prostriedkov,“ povedal predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko zo SNS.
Z nezákonného odpočúvania je obžalovaných päť príslušníkov vojenskej tajnej služby
Škandál s odpočúvaním prepukol v jeseni 2011, vtedajšia premiérka Radičová preň odvolala Galka z postu ministra obrany. Škandál sa dostal vlani pred súd. Z nezákonného odpočúvania je obžalovaných päť príslušníkov vojenskej tajnej služby vrátane exriaditeľa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu. Galko v tejto veci obvinený nebol. Odpočúvaní boli redaktori denníka Pravda, generálny riaditeľ TA3, viacerí podnikatelia, bývalí spravodajskí dôstojníci, Galkova sekretárka či neznámy kamionista iba preto, že náhodne prechádzal autom okolo Galkovej limuzíny. Opozičná SaS za Galkom stojí a tvrdí, že vládna koalícia „nemá právo kádrovať kandidátov“ do komisie. „Okrem toho stále čakáme na predstavenie dvoch avizovaných odborníkov, ktorých sa vládna koalícia zaviazala predstaviť ako svojich kandidátov. Následne sa aj s ďalšími opozičnými stranami dohodneme na postupe,“ uviedla SaS.
Poslanec opozičného OĽaNO Richard Vašečka hovorí, že opozícia nerobí žiadne prekážky a za problém považuje postoj šéfa výboru pre obranu a bezpečnosť Hrnka. „Nestojí a nepadá to na nás, nám sa nepáči kádrovanie Galka,“ poznamenal Vašečka. Neprekáža mu, že Galko má za sebou škandál s odpočúvaním. Považuje to za politický dôvod, ktorý predkladá koalícia. „To, že mal škandál, je jedna vec, druhá vec je, ako rozhodli orgány činné v trestnom konaní. Galko nie je za to odsúdený,“ zdôraznil Vašečka.
Hrnko: Opozícia predkladá človeka, ktorý nemá šancu byť zvolený v parlamente
Bezpečnostný analytik Milan Žitný považuje trvanie na Galkovej nominácii za chybu. „Kádrovať treba, pretože ak je niekto bezpečnostné riziko, a Galko bezpečnostné riziko je, tak by to mala opozícia pochopiť. Potom je to o opozícii, ktorá je mizerná, sústreďuje sa na hlúpe škandály namiesto toho, aby sa venovala systémovým veciam,“ zhodnotil analytik.
Poslanec Hrnko vidí hlavný problém v tom, že opozícia predkladá človeka, ktorý nemá šancu byť zvolený v parlamente. „Nemôžem dať do parlamentu nekompletný návrh, to nie je možné, koalícia nesúhlasí s pánom Galkom,“ uviedol Hrnko. Podľa neho by problém mala pociťovať opozícia. „Ona má dojem, že sa vždy niečo nekalé robí. Oni by mali tlačiť na to, aby komisia bola čo najskôr,“ doplnil.
V komisii okrem poslancov majú byť aj dvaja odborníci, ktorí vykonávali funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby, Policajného zboru, či ľudia z radov právnej a bezpečnostnej teórie a praxe. Potrebujú získať previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň prísne tajné.
Opozícia Hrnkovi ako šéfovi branno-bezpečnostného výboru vyčíta, že týchto ľudí ešte nemá. Hrnko sa už vlani obrátil na generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára a šéfku Súdnej rady Janu Bajánkovú, aby mu predložili kandidátov. Tí to však odmietli. Podľa Čižnára zákon nedáva šéfovi prokuratúry právomoc navrhovať kandidátov, a navyše hrozí, že by sa mohli ocitnúť v konflikte záujmov. Rovnako argumentovala aj Súdna rada. Hrnko trvá na tom, že celkovo oslovil päť kandidátov a dvaja prejavili záujem o členstvo v parlamentnej komisii. Vyzval opozíciu, aby konala. Podľa Vašečku ak by mal byť hlavným problémom len Galko, tak parlamentný výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva navrhne iného kandidáta.
Poslanec Martin Fedor z klubu Mostu-Híd označil za „veľkú chybu“, že komisia na kontrolu odpočúvania nefunguje. „Myslím si, že pre opozíciu by to mal byť jeden z dôležitých bodov, ako zaistiť, že aj vládna moc je dostatočne kontrolovaná. Som prekvapený, že opozícia sa viac nesnaží upozorňovať na tento problém a neskúša ho vyriešiť,“ dodal Fedor.
Úlohou parlamentnej komisie je skontrolovať použitie ITP raz za rok, tiež kedykoľvek z vlastného podnetu alebo z podnetu niektorého z bezpečnostných výborov parlamentu, alebo na základe podnetu občana, ak sa domnieva, že ho odpočúvajú.