Minister László Sólymos (Most-Híd) upravuje reformu svojho predchodcu Petra Žigu (Smer). Tá začala platiť minulý rok a zaviedla povinnosť výrobcov starať sa o vyseparovaný odpad, čo bolo predtým na pleciach samospráv. Výrobcovia si na zber a recykláciu najali firmy tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), v ktorých by mali mať zastúpenie a finančne do nich prispievajú. Obciam sa tak mali znížiť náklady, pretože už platia len za zmiešaný odpad.
Zámer však tak celkom nevyšiel. Mestá či dediny necítia, že by mali viac peňazí v rozpočte a tvrdia, že preto ani nemôžu znížiť poplatky domácim. Navyše viazne aj zber triedeného odpadu.
Problémy, ktoré majú dnes samosprávy v praxi, potvrdil starosta Veľkých Úľan (okres Galanta) František Gögh. Podľa neho sa im po reforme podarilo ušetriť iba menej ako sedem eur mesačne. „Máme štyri a pol tisíca obyvateľov. Ako môžeme takto znížiť poplatky za odvoz odpadu?“ pýta sa Gögh. Dopĺňa, že spolupráca s firmou, ktorá zbiera separovaný odpad, viazne. „Sťažovali sme sa aj na Združení miest a obcí Slovenska, že to dobre nefunguje,“ zdôrazňuje Gögh. Dodáva, že spoločnosť zatiaľ nezabezpečila ani zberné nádoby na separovaný odpad.
Urobiť tak mala firma ENVI-PAK, a. s., ktorá má zazmluvnených najviac obcí na Slovensku. Podľa riaditeľky pre komunikáciu spoločnosti Silvie Nosálovej je problém v tom, že keď preberali systém triedeného odpadu vo Veľkých Úľanoch, narazili na silne poddimenzované financovanie. „Situáciu momentálne zmluvne upravujeme,“ povedala s tým, že náklady na triedený zber pre rok 2017 sa v obci zvýšili z 1 700 na 11 000 eur. „Počas roka 2017 doplníme štandardy zberu – počet kontajnerov – a upravíme počet vývozov,“ spresnila Nosálová.
Rovnaké starosti majú podľa ministerstva aj iné obce. Preto do novely zákona zavádzajú pre OZV pokuty. Aké vysoké budú, to rezort nespresnil. Starosta Veľkých Úľan novinku víta. „Je to správne,“ uzavrel. „Ak bude občan poctivo separovať, tak sa zníži množstvo odpadu, za ktoré bude musieť platiť. Filozofia tohto zákona je, že každý by mal platiť za odpad toľko, koľko vyprodukuje. Ľudia to musia cítiť na svojej peňaženke,“ vysvetlil filozofiu svojej novely minister Sólymos.
Podľa Nosálovej z ENVI-PAK zákon o odpadoch obsahuje viaceré body, ktoré potrebujú úpravu. „Dôležité pri tvorbe novely bude, aby sa zapojili všetky dotknuté subjekty – obce a mestá, organizácie zodpovednosti výrobcov, zberové spoločnosti a výrobcovia – a dali novelizácii takú podobu, aby sa vybudoval perspektívny systém komunálneho zberu v mestách a obciach na Slovensku a aby ostal konkurencieschopný,“ myslí si.Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) upozorňuje, že viaceré ustanovenia zákona o odpadoch nie sú dostatočne účinné a verí, že ich Sólymosov rezort pozve na diskusiu ešte predtým, že zmeny predloží verejnosti. Výkonný riaditeľ asociácie Martin Múdry priznal, že činnosť organizácií zodpovednosti výrobcov v obciach nie je bezchybná, tieto firmy nie sú podľa neho schopné plniť si svoje záväzky včas ani rozširovať zberné miesta odpadov. Poznamenal, že chýba aj osveta, ktorú majú organizácie zabezpečiť.
Zmeny v zákone by tiež mali odbremeniť menších podnikateľov a živnostníkov. Tým, ktorí na trh uvedú do 100 kilogramov obalov či neobalov ročne, odpadne povinnosť uzatvárať zmluvu s OZV. Budú sa však musieť jednorazovo zaregistrovať na ministerstve, viesť evidenciu, koľko odpadu vyprodukovali, a tieto údaje ročne nahlasovať. Odpadnúť by im tak mala administratívna záťaž. Novinka sa týka približne 2 500 podnikateľov a živnostníkov.
Situácia s odpadom nie je na Slovensku ružová, ročne ho vyprodukujeme takmer dva milióny ton. Podľa údajov z Eurostatu až 69 percent z tohto množstva končí na skládkach, priemer v Európskej únii je 26 percent. Ako uvádza Štatistický úrad, recyklujeme len približne 20 percent odpadu, hoci sme sa únii zaviazali, že do roku 2020 budeme triediť a recyklovať 50 percent.