Priemerný výsledok skúšky zo slovenčiny sa zlepšil o 4 percentá, z angličtiny na ťažšej úrovni dokonca o 11 percent. Matematika však dopadla o poznanie horšie. Priemer skúšky z tohto predmetu bol 46 percent. V porovnaní s minulým rokom je to 8-percentné zhoršenie.
Rezort školstva po tomto zhoršení neplánuje posilniť hodiny matematiky. Odborníci však volajú po zmenách.
Maturita z matematiky je pritom voliteľná alebo dobrovoľná, teda je predpoklad, že si ju vyberú žiaci, ktorým tento predmet nerobí problémy. Test písalo viac ako 4 600 žiakov. Priemerná úspešnosť 46 percent je však v porovnaní s vlaňajšími 54 percentami pomerne dramatický pokles. Gymnazisti dosiahli v tomto roku v matematike 51-percentnú úspešnosť, študenti odborných škôl menej než 34-percentnú. Najväčšie problémy v rámci tohto testu robila gymnazistom aj študentom odborných škôl časť štatistika, pravdepodobnosť a kombinatorika. „Tieto témy sa už dlhodobo učia len tak – keď zostane čas. To sa nutne musí prejaviť aj na maturitách,“ vysvetľuje vysokoškolský učiteľ matematiky a predseda Slovenskej matematickej spoločnosti Martin Kalina.
Pokles matematických vedomostí maturantov je podľa Kalinu dlhodobý. „Potrebujeme nielen skvalitniť prípravu budúcich učiteľov (matematiky), ale aj zvýšiť záujem maturantov o štúdium pedagogických smerov, a to najmä prírodovedných predmetov, matematiky a informatiky,“ mieni. Dôležitú úlohu tu podľa neho hrá aj finančné ohodnotenie učiteľov. „Pokiaľ sa v tejto oblasti neurobí radikálna zmena, naše školstvo bude naďalej upadať,“ konštatuje matematik.
Riaditeľku Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romanu Kanovskú výsledky prvej časti maturít celkovo neprekvapili. Výsledok z matematiky však považuje za slabý, najmä vzhľadom na fakt, že ide o voliteľný predmet. „Ukazuje sa nám, že vzdelávací systém má vážny problém vo vyučovaní matematiky na stredných školách, ktoré pripravujú žiakov na vysoké školy, najmä na prírodovedné a technicky orientované smery,“ upozorňuje Kanovská.
Rezort školstva zatiaľ neplánuje posilniť počet hodín matematiky na stredných školách. Tvrdí však, že to môžu urobiť samy školy. „Školy si v rámci svojich vzdelávacích programov v učebnom pláne môžu zvýšiť hodinovú dotáciu matematiky v rámci disponibilných hodín, ako aj rozšíriť obsah vzdelávania podľa svojich potrieb,“ pripomína hovorkyňa ministerstva Ivana Skokanová. Dodáva, že od septembra 2015 rezort zvýšil počet hodín matematiky v štvorročnom a osemročnom stredoškolskom štúdiu. „Umožnilo sa tiež delenie tried na skupiny pri vyučovaní týchto predmetov,“ dopĺňa.
Učiteľka matematiky z Gymnázia Šrobárova v Košiciach Ľubomíra Dvorská vníma maturitný test z matematiky ako vyvážený. „Bol nastavený tak, že sa dal napísať, to znamená dosiahnuť aspoň 33 percent. Zároveň bol vystavaný tak, aby maximum, respektíve 90 percent dosiahli naozaj len tí najlepší,“ hovorí. „Neviem však, či autori testu mysleli na fakt, že toho roku prvýkrát maturovali študenti, ktorí na základnej škole išli podľa novej koncepcie,“ varuje.
Podľa Dvorskej nový systém spôsobil, že veľa látky, ktorá sa predtým vyučovala na základných školách, sa doberalo na strednej škole. „Mali sme veľký problém dostať študentov na úroveň, aby zvládli cieľové požiadavky na maturitnú skúšku,“ konštatovala učiteľka. Horšie výsledky z matematiky pripisuje Dvorská aj tomu, že deti dnes nie sú nútené študovať. „Vedia, že sa na vysokú školu aj tak niekam dostanú. To je podľa mňa najzákladnejší problém,“ uzatvára.
Žiaci písomne maturovali tiež z vyučovacieho jazyka, teda zo slovenčiny, maďarčiny či ukrajinčiny. Skúška pozostávala z testu a slohovej práce na vybranú tému. Pri povinnej skúške z cudzieho jazyka bol na výber anglický, nemecký, ruský, francúzsky, španielsky a taliansky jazyk.
Kým v roku 2016 bola priemerná úspešnosť maturantov v teste zo slovenského jazyka a literatúry 53 percent, tento rok to bolo o takmer 4 percentá viac. Najúspešnejší boli v čítaní s porozumením. Nasledovala literatúra, najmenej bodov nazbierali v jazykovej zložke.
Maturanti sa rovnako zlepšili aj v angličtine, najmä na vyššej úrovni B2, kde sa priemerný výsledok vyšplhal z minuloročných 57 na 68 percent. Z angličtiny na úrovni B2 maturovali povinne len gymnazisti. Ostatní maturanti si mohli zvoliť aj nižšiu, B1 úroveň. Aj pri nej došlo k zlepšeniu o 3 percentá. Najlepšie výsledky v rámci skúšky z jazyka dosiahli žiaci v časti počúvanie a čítanie s porozumením. Najmenej sa im darilo, podobne ako po minulé roky, v časti gramatika a lexika.
Písomné testy, teda tzv. externá časť maturity, sú prvou polovicou skúšky dospelosti. V marci nimi prešlo takmer 40-tisíc študentov stredných škôl na Slovensku. Už v najbližších dňoch čakajú maturantov ústne skúšky.