Deviatakom pribudne hodina dejepisu

, 17.05.2017 17:15

Od nového školského roka budú mať deviataci o jednu vyučovaciu hodinu dejepisu viac. Rezort školstva tak chce bojovať proti vzrastajúcemu extrémizmu aj na základných školách.

Odborníci to považujú za malý krok, podľa nich by sa s podobným opatrením malo začať u mladších detí. Odporúčajú posilniť aj spoločenské predmety.

Históriu sveta aj Slovenska budú žiaci od septembra spoznávať na troch hodinách. Nové učebnice nebude treba. Ministerstvo školstva chce vytvoriť priestor na rozvíjanie kritického myslenia. „V spoločnosti sme svedkom nárastu extrémistických nálad, preto je potrebné vytvoriť priestor na diskusiu o tom, aké nepriaznivé dôsledky má extrémizmus, a to sa dá ukázať práve širšou znalosťou dejín," vysvetlil šéf rezortu Peter Plavčan. Školy podľa neho budú mať teraz viac možností napríklad na organizovanie diskusií či na návštevu múzeí. Snahou rezortu je, aby sa dôležité učivo prebralo do hĺbky. „Kľúčové je tiež, aby učitelia žiakov upozornili na historicko-spoločenské súvislosti, dopad histórie na súčasnosť,“ argumentuje ministerstvo.

Množstvo učiva zostane rovnaké ako dnes. Na to, aby školy pridali hodinu dejepisu, nemusia ukrátiť iné predmety. Ubrať môžu z voliteľných ho­dín. „V súčasnosti majú základné školy na 2. stupni celkovo 19 disponibilných hodín, pričom najviac, päť, práve v 9. ročníku,“ pripomenula Ivana Skokanová, hovorkyňa školského rezortu. To je aj dôvodom, prečo hodinu navyše dostali práve deviataci. „Zvažovali sme viacero alternatív, pričom táto vyšla ako najvhodnejšia,“ skonštatovala Skokanová. V súčasnosti žiaci piateho až ôsmeho ročníka majú jednu hodinu dejepisu týždenne, deviataci ich majú v rozvrhu dve.

Podľa historika a autora učebníc dejepisu Dušana Kováča ide len o malý pozitívny krok. Pozornejšie vnímanie otázok Slovenského štátu či holokaustu je podľa neho dôležité, považuje to však len za jeden z balíka problémov súčasnosti. „Mladí ľudia dnes nerozumejú spoločnosti. Rozumejú informačným technológiám, ale nechápu, ako funguje politika či ekonomika, a preto naletia každému demagógovi. Tým môže byť napríklad ktorýkoľvek politik,“ konštatuje Kováč z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Navrhuje preto tiež posilnenie spoločenských vied. „Tie by mali byť povinné aj na technických vysokých školách,“ myslí si odborník. „Aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá má prírodovedné vzdelanie, v otázke utečencov priznala, že urobila chybu. Neuvedomila si, že utečenci sú zložení z viacerých skupín, " uvádza príklad Kováč. Dodáva, že kancelárka nepochopila, že medzi utečencami sú tí, ktorí utekajú pred vojnou, ale aj tí s teroristickými úmyslami. "Následne v spoločnosti dominujú dva krajné názory – buď sú všetci utečenci darebáci, alebo sú všetci obete vojny,“ zhodnotil historik.

Patrik Bubelíny, učiteľ dejepisu na základnej škole v Brezne, je presvedčený, že opatrenie sa malo zaviesť v nižších ročníkoch. „V prípade deviatakov ide o 15-ročných ľudí, ktorí už majú názor vytvorený. V ôsmom ročníku napríklad učíme o politických prúdoch ako liberalizmus či socializmus, vtedy by som uplatnil hodinu naviac. Ide navyše o 13-ročné deti, ktorých názor sa dá ešte formovať, " mieni dejepisár. Uznáva však, že hodina navyše mu pomôže. "Žiaci berú témy ako Slovenský štát, holokaust u nás aj vo svete, druhá svetová vojna či nástup Hitlera k moci,“ vymenoval učiteľ. Hodinu preto využije na aktivity zamerané proti extrémizmu.

O väčšiu podporu dejepisu žiadali historici takmer rok. Upozornili, že slabá znalosť dejín a neschopnosť orientovať sa v trendoch politického a ekonomického vývinu boli zrejme jedným z dôvodov nárastu podpory extrémizmu, ktorý sa odrazil vo výsledku minuloročných parlamentných volieb, po nich sa do Národnej rady dostala extrémistická ĽS NS.

Podľa Petra Weisenbachera z Inštitútu ľudských práv opatrenie bude fungovať, len ak nastanú aj ďalšie zmeny v učebných osnovách. Učitelia by mali podľa neho žiakom viac vysvetľovať aktuálne dianie, napríklad v rámci náuky o spoločnosti. „Konšpirátorské médiá, ktoré do značnej miery robia reklamu rôznym extrémistom, sa zaoberajú aj súčasnou situáciou. Výchova k mediálnej gramotnosti by mohla mladým ľuďom pomôcť identifikovať dôveryhodnosť zdrojov,“ myslí si aktivista. Potrebné je preto venovať sa aj moderným dejinám. „Extrémistické skupiny sa snažia prezentovať vývoj po roku 1989 ako tragédiu a zabúdajú na všetky pozitíva, počínajúc získanými slobodami až po vstup do EÚ,“ upozornil aktivista. Históriu je preto podľa neho potrebné zasadiť do súčasného kontextu. „Dnes mladí ľudia prijímajú informácie len z internetu, čo znamená, že sa zaoberajú len prítomnosťou,“ uzatvoril Weisenbacher.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#školy #školstvo #dejepis
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku