Podporu legislatívy, ktorá by im ho zaručila, prisľúbil v prejave na včera skončenom 28. sneme Združenia miest a obcí (ZMOS) premiér Robert Fico (Smer). Ako dodal, mieni v tejto oblasti hľadať zhodu s koaličnými partnermi a po jej dosiahnutí posunúť niektoré zmeny v tejto oblasti do parlamentu. „Toto posolstvo vnímame pozitívne a berieme ho ako hodenú rukavicu,“ reagoval na Ficove slová výkonný podpredseda združenia Jozef Turčány.
„Nie je predsa férové, aby starosta, ktorý pracoval šesť-sedem volebných období, dostal po prípadnom nezvolení odstupné len vo výške troch platov. Teda presne také isté, ako iný starosta, ktorý sa po polroku vo funkcii rozhodne odstúpiť, pretože zistil, že táto práca ho nebaví,“ zdôraznil Turčány. Podobne sa podľa neho môže v nezávideniahodnej situácii ľahko ocitnúť napríklad primátor, ktorý v úrade skončí len niekoľko rokov pred dôchodkom. „Môže sa azda ešte vrátiť k bývalej profesii, napríklad lekára či sústružníka? Dali by ste sa operovať chirurgom, ktorý tridsať rokov nedržal skalpel? A dokázal by taký sústružník na terajších moderných strojoch, na ktorých nikdy predtým nerobil, plniť prísne normy v prevádzke?“ pýta sa.
Práve od problémov, s ktorými sa bývalí starostovia a primátori v ďalšom živote stretávajú, odvíjajú sa aj dve roviny pomoci, ktorú sa ZMOS pre nich snaží vyrokovať prakticky už od prelomu tisícročí. „Po prvé, chceme legislatívne zakotviť kategorizáciu odchodného. Malo by sa zvyšovať vzhľadom na počet volebných období, ktoré verejný činiteľ odpracoval,“ objasnil Turčány. Ďalej v oblasti sociálneho zabezpečenia chcú pomôcť tým, ktorí sa v preddôchodkovom veku už nemôžu vrátiť k predchádzajúcemu povolaniu. Teda umožniť im skorší nástup do dôchodku bez krátenia penzijnej dávky alebo im ju neskôr o čosi zvýšiť. „Treba si uvedomiť, že tu nejde len o primátorov, ktorí majú troj-, štvortisícové platy, ale najmä o stovky starostov najmenších obcí, ktorých príjem je na úplne inej úrovni,“ zdôraznil podpredseda združenia. Čo všetko obsahuje „šéfovať“ malej obci, to na vlastnej koži zažil aj Ľubomír Matlák, exstarosta obce Špačince v okrese Trnava. Ako hovorí, 25 rokov vo funkcii bol v úrade i v teréne takmer sústavne, často po nociach a počas sviatkov. Po štvrťstoročí služby si povedal – stačilo. „Dali mi päťmesačné odstupné, rovnaké by som dostal už hoci aj po roku. Pritom som mal vlastne šťastie, zakrátko sa totiž zmenil zákon a odvtedy je nárok už len na tri mesiace odstupného,“ pripomína. A šťastie, ako dodáva, mal aj v tom, že po odchode zo starostovského kresla mohol priamo odísť do dôchodku. „Pracovne som začínal ako rušňovodič ešte na parných mašinách. Vôbec si neviem predstaviť, ako by som sa k tejto profesii vrátil na sklonku aktívneho života, keď sa v priebehu rokov zmenili vlaky, predpisy, rýchlosti, úplne celý život na železnici,“ hovorí.Aj podľa Miloša Hada, úradujúceho starostu obce Kraľovany v okrese Dolný Kubín, sa odchod z komunálnej funkcie neraz spája s vážnymi problémami. „Ťažko sa takýto človek po troch-štyroch volebných obdobiach aklimatizuje na inej pozícii a vzhľadom na obťažnosť práce v samospráve býva poriadne vyhorený,“ hovorí Had. Oceňuje, že snem ZMOS sa venoval tejto téme. „Dlhovekosť“ starostu je v Kraľovanoch overená. Jeho predchodca a menovec Ľubor Had tam starostoval 28 rokov, až do dôchodku. Podľa odborníka na oblasť verejnej správy Dušana Slobodu z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika snahy ZMOS vylepšiť práve finančnú situáciu starostov a primátorov nie sú opodstatnené. „Tieto funkcie sú volené, kandidáti idú do nich dobrovoľne, podmienky sú im vopred známe,“ mieni. Téma sociálneho zabezpečenia bývalých samosprávnych činiteľov bola len jednou z množstva ďalších, ktorým sa snem venoval v uplynulé dva dni. Zúčastnilo sa na ňom takmer 800 starostov a primátorov z celého Slovenska, ale aj rad najvyšších ústavných činiteľov a predstaviteľov ústredných orgánov či štátnych úradov. Delegáti rokovali napríklad o čerpaní prostriedkov v rámci operačných programov z fondov EÚ či o zvýšení limitu na verejné obstarávanie z 5 000 na 15-tisíc eur. Hovorili aj o nedostatku lekárov prvého kontaktu v obciach či o zmene financovania sociálnych služieb a zdravotníctva v rámci samospráv. Aj o zvyšovaní platov učiteľov v regionálnom školstve od 1. septembra o šesť percent, na ktoré nemajú dosť peňazí. A tiež o problematike bývania pre marginalizované komunity či o zložitosti majetkovoprávneho vyrovnania pozemkov pod „čiernymi“ stavbami či na miestach, kde by chceli postaviť škôlku či zriadiť cintorín.