Bojnický zámok pred 67 rokmi takmer ľahol popolom

, 19.05.2017 14:00
bojnice, ZáMOK
V roku 1950 zasiahol dominantu Bojníc ničivý požiar. Autor:

Jeden z najkrajších zámkov na Slovensku i v Európe si tento mesiac pripomína smutné výročie. Pred 67 rokmi zasiahol dominantu Bojníc ničivý požiar, ktorý pohltil strechy zámockých veží. Pamätníci dosiaľ spomínajú na túto udalosť so slzami v očiach.

Oheň bolo vidieť zďaleka a všetci, čo mali ruky a nohy, bežali hasiť. Zámok len zázrakom neľahol popolom. Udalosť dodnes pripomínajú historické fotografie.

Podľa vyšetrovacieho spisu dnes presne vieme, čo oheň, ktorý vypukol 9 mája 1950, spôsobilo. „Za požiar môže chyba robotníkov. Pri čistení komínov boli neopatrní, ale vtedajšie orgány za tým videli určitý čas dokonca úklady proti demokratickému zriadeniu,“ približuje fascinujúcu históriu archivár Erik Kližan.

Z bývalého stavebného oddelenia Baťových závodov vznikol nový podnik Tekoprojekt. Mal sídliť pôvodne v Bratislave alebo v Partizánskom, ale v týchto mestách sa nenašli priestory, preto sa rozhodli pre Bojnický zámok, hovorí archivár. Podnik sa nasťahoval vo februári a zamestnanci hneď zistili, že priestory sú síce krásne, ale je v nich veľmi zima. Ak len nechceli pracovať v kožuchoch, museli s tým niečo robiť. Rozhodli sa vyčistiť a sprevádzkovať komíny, ktoré sa dvadsať rokov nepoužívali. Na to si privolali ľudí z okolia Bojníc. Vrstva nánosov v komínoch však bola obrovská, išlo o viac ako 10 metrov. „Na zámku žijú storočia rôzne operence, ktoré si v nevyužívaných komínoch stavajú hniezda,“ vysvetľuje Kližan.

Najprv čistili komíny mechanicky. Z otvorov vyberali raždie, perie aj trus, ktorými boli upchaté. Keďže to nezabralo, rozhodli sa použiť oheň. Kvalitnejší petrolej bol však po vojne vzácny, tak kúpili zmes oleja s benzínom, ale boli netrpezliví a jeden z robotníkov vylial do komína liter a pol horľaviny. „Tlak, ktorý vznikol, komín roztrhol. Svedkovia spomínajú, že z komína niečo vyletelo – mohlo ísť o zapálené vtáčie hniezdo – a spadlo na strechu pokrytú šindľom,“ vykresľuje archivár. Bol krásny slnečný deň, pofukoval jarný vetrík. Stačil na to, že požiar sa začal šíriť raketovou rýchlosťou. O pár minút bol celý zámok v plameňoch.

Hasilo 21 dobrovoľných aj profesionálnych hasičských zborov. Prišli až z Nitry, Topoľčian či Partizánskeho. Pri požiari sa jeden človek zranil ťažko a dvaja ľahko. Požiar spojil Bojničanov, Prievidžanov aj ľudí z okolitých obcí, ktorí utekali pomáhať hasiť. Napriek tomu za pár hodín zhoreli všetky veže. „Dochovali sa rôzne svedectvá o tom, ako sa ľudia spojili, len aby zámok zachránili. V Pravenci bola pobočka bývalých Baťových závodov a zamestnanci, ktorí tam robili a videli, čo sa deje, zanechávali robotu tak, nastúpili do vlaku a náhlili sa do Bojníc. Máme tiež svedectvo od bývalého žandára, ktorý videl, čo sa stalo, chytil prvého motocyklistu a vraví mu: Na zámok! Otočiť,“ rekapituluje Kližan.

Škody spôsobené požiarom vyčíslili na 15 miliónov vtedajších korún. Pátranie po vinníkovi nakoniec prinieslo odsúdenie nevinného. Pri vyšetrovaní požiaru vypočuli množstvo ľudí. Zo spisu je jasné, že požiar spôsobili traja pracovníci. „Boli však roky päťdesiate a vtedajšia moc najprv robotníkov, ktorí požiar skutočne zavinili, zbavila viny. Vo vyšetrovacom spise je aj dôvod – nešli pred súd, lebo mali rodiny. Odsúdili človeka, ktorý tam vôbec nebol – vedúceho firmy, ktorý len povedal, aby priestory sprevádzkovali, ale nedal príkaz na to, aby použili oheň. Toho exemplárne zatvorili do vyšetrovacej väzby,“ spomína Kližan.

Bol to inžinier architekt František Fackenberg, vedúci stavebného oddelenia Baťových závodov a neskôr vedúci Tekoprojektu. V čase požiaru bol na služobnej ceste do Žiliny, ale nakoniec ho aj s pobočníkom, tiež bývalým Baťovým zamestnancom, zatvorili na pol roka a na súde dostali trest dva roky nepodmienečne za úklady proti ľudovodemokra­tickému zriadeniu. Až odvolací súd rozsudok zmiernil a uzavrel ako neopatrnosť. Fackenberg navyše počas pol roka vo väzení zadarmo naprojektoval nové veže Bojnického zámku a podľa projektu sa pracovalo pri ich oprave. „Veže, ktoré dnes vidíme, tu stoja len vďaka nemu,“ dodáva archivár.

Bojnický zámok dnes.
Bojnický zámok dnes. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

Pár dní po požiari sa zdvihla veľká vlna iniciatívy a spolupatričnosti a na národnom výbore vzniklo emóciami nabité memorandum, ktoré Bojničania poslali na všetky možné úrady. Memorandum je dodnes na Bojnickom zámku a obsahuje niekoľko návrhov, ako získať peniaze na záchranu pamiatky. Navrhovali vydávať pohľadnice, známky, mimoriadne lotérie, dokonca výťažok kín z jedného týždňa mal byť použitý na záchranu zámku. „O tom, že iniciatíva a aktivita bola veľká, svedčí aj to, že už rok po požiari bol zámok opravený a znovu otvorený, čo je dnes už len ťažko predstaviteľné,“ uzavrel Erik Kližan.

Jeden z najkrajších

Zámok v Bojniciach stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu na tomto mieste je z roku 1113. Pôvodne bol drevený a vyvinul sa zo staršieho hradiska. V 13. storočí ho postupne budovali z kameňa. V roku 1527 dostali hrad Turzovci, ktorí ho upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad tak dostal charakter renesančného zámku. Za to, v akej podobe je teraz, však Slovensko vďačí jeho poslednému šľachtickému majiteľovi, ktorým bol gróf Ján František Pálfi. Získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 a rozhodol sa ho prestavať na romantický zámok. Cestovateľský magazín National Geographic zaradil v marci 2017 Bojnický zámok medzi desiatku najkrajších zámkov v Európe. Ďalšími v desiatke sú nemecký zámok Neuschwanstein, „Drakulov hrad“ Bran v Rumunsku, francúzsky renesančný zámok Chambord, zámok Moszna v Poľsku, vodný hrad v Leeds v Anglicku, Pražský hrad, palác Peña v španielskej Sintre a opevnenie Segovia a Budínsky hrad v Maďarsku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#požiar #bojnický zámok #Bojnice
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk