V Košiciach, kde v minulosti aj primátoroval, predstavil svoje zážitky na výstave Štyri generácie Schusterovcov cez vnútrozemie Brazílie. Je sprístupnená v Slovenskom technickom múzeu a potrvá do 16. júna. Svetlo sveta uzrie aj kniha, ktorú autor pripravuje.
Prečo štyri generácie a prečo má exprezident k Brazílii taký vrúcny vzťah? „Všetko sa začalo v roku 1927, keď môj strýko Ján Benedik nahovoril svojho mladšieho brata a tiež môjho otca, aby išli pracovať na jeho farmu v Brazílii. Ale so zámerom, aby s ním absolvovali cestu po džungli a spolu natočili dokumentárny film, na ktorom by zarobili. Strýko kúpil drevenú kameru a na tri mesiace, z ktorých napokon bolo osem, sa vybrali natáčať. Film aj natočili, dali ho vyvolať, ale firma, ktorá ho chcela kúpiť, ponúkla zaň málo peňazí. Strýkovi vyčítali, že je vo filme veľa detailov a mal by sa viac zamerať na prírodu. Vybral sa do džungle znova a film dokončil. Keď sa v roku 1928 vrátil, na svete už bol zvukový film a on ten svoj nevedel predať,“ spomína bývalý prezident.
„Tak ho rozstrihal na kúsky a išiel pracovať do továrne. Aj tak sa stal priekopníkom dokumentárneho filmu na Slovensku,“ dodáva.
Sám Schuster navštívil tie isté miesta ako jeho otec a strýkovia trikrát. Prvýkrát sa mu to podarilo v roku 1991. „Bol som vtedy veľvyslancom v Kanade a s dvomi ďalšími členmi expedície sme sa vydali po stopách otca. Bolo to 64 rokov po ňom. Keď som po návrate domov premietol otcovi videá z džungle, ktoré som tam natočil, bol prekvapený, že sa tam takmer nič nezmenilo,“ bilancuje.
Do Brazílie medzi Indiánov sa Schuster vrátil ešte dvakrát. Po stopách otca i svojich vlastných sa vydal v roku 2001 aj s dcérou, so synom a s manželkou, a v roku 2014 s vnučkou, ktorá si to priala k narodeninám.
Tak sa postupne ocitli v brazílskej džungli na tých istých miestach štyri generácie Schusterovcov. Brazíliu pritom nenavštívili všetci Schusterovci. Ani na jednej expedícii sa nezúčastnil mladší brat exprezidenta Alojz Schuster.
„Mňa tam neťahalo. Na Rudolfa som však veľmi hrdý, pretože sa nikdy nevzdal a nikdy nepoznal slovo nedá sa,“ dopĺňa.
Rodák z Medzeva priznáva, že pred cvaknutím spúšte neraz riskoval. „Raz som vyliezol na vodopád a s fotoaparátmi a kamerou nevedel ísť dole. Až sa mi roztriasli nohy od strachu,“ uzatvára.
S fotoaparátom a kamerou navštívil aj mnohé ďalšie zaujímavé kúty zemegule. Bol v severnej Kanade, na severnom i južnom póle, na Kamčatke, Čukotke, v Grónsku, na Islande i Aljaške. Nedávno absolvoval putovanie Talianskom po stopách výtvarníka Ernesta Zmetáka, pričom prešiel krajinou od Benátok až po Sicíliu, Capri či Positano.