Spolu s tamojším náboženstvom sú to zrejme dve hlavné veci, ktoré prídu na myseľ v prípade tejto krajiny. "Keď sa povie Tibet, každý si asi predstaví vysoké hory a kláštory,“ poznamenal Ženg Dui, ktorý je hosťujúci profesor na Tibetskej univerzite. Bol členom tibetskej kultúrnej delegácie, ktorá prišla na Slovensko.
Tibet je obrovský: "Zaberá rozlohu 1,2 milióna štvorcových kilometrov,“ povedal Dui. "Tibet má vlastné písmo, ktoré sa používa už viac ako tisícročie,“ pokračoval. V 7. storočí ho vytvoril učenec Thonmi Sambhóta.
Dui sa zmienil aj o tom, že Tibeťania majú aj špecifickú astrológiu, ktorá napríklad určuje, kedy slnko vychádza a zapadá. "Tibetská kultúra obohatila čínsku, pričom si zachováva svoju jedinečnosť,“ dodal.
Foto: SITA/AP, Ding Lin
Nehmotné dedičstvo
Dui zdôraznil, že existuje snaha, aby kultúra Tibetu bola prínosná pre civilizáciu: "Snažíme sa, aby mala čo ponúknuť svetu.“ Pokiaľ ide o tibetský jazyk, tvrdí, že štát ho ochraňuje: "V školách funguje dvojjazyčné vzdelávanie. Na vidieku mnohí ovládajú iba tibetčinu, takže sa vyučuje aj v čínštine, aby sa študenti mohli lepšie uplatniť.“
V súvislosti so zachovaním nehmotného kultúrneho dedičstva podotkol, že od roku 2005 sa robí jeho prieskum. "Napríklad ide o to, aby sa pre budúce generácie zaznamenali ľudové tance a remeslá,“ uviedol. V tejto spojitosti pripomenul aj zachovanie thangky, čo je maľba alebo tapiséria v tibetskom budhizme: "Kedysi sa ju učili tvoriť len v kláštoroch, v súčasnosti je to už aj v školách.“
Pokiaľ ide o ochranu pamiatok, Dui si myslí, že situácia je dobrá: "V období 2011 – 2015 sa na tento účel vynaložilo v prepočte 130 miliónov eur.“ Tvrdí, že veľa peňazí smeruje na obnovu budhistických kláštorov: "Každoročne sa viaceré rekonštruujú, pričom sa na ne používa veľa drahých kovov, keďže vo výzdobe sa nachádza zlato a striebro.“
Foto: SITA/AP, Eugene Hoshiko
Veľké územie, málo ľudí
Tibet je riedko osídlená vysokohorská oblasť. Na veľkej rozlohe žije niečo viac ako tri milióny ľudí. "Pomáha sa im aj budovaním infraštruktúry. Samozrejme, že ide nielen o letiská a železnice. Vlani sa postavilo 82-tisíc kilometrov nových ciest,“ informoval Ding Yong, zástupca šéfa združenia zahraničnej kultúrnej výmeny v Tibete. Tvrdí, že sa zlepšuje aj energetická situácia: "Tibet sa pomaly stáva sebestačný vo výrobe elektriny. Využívajú sa pritom obnoviteľné zdroje energie.“
Yong je presvedčený, že viacero údajov ukazuje na zlepšujúci sa život v Tibete: " Kedysi bolo až 90 percent obyvateľov negramotných. Situácia sa odvtedy výrazne zmenila. Priemerný vek dožitia býval len okolo 35 rokov, v súčasnosti je to 78 rokov.“
Tretím členom delegácie bol budhistický mních Thubten Dakpa. Pripomenul, že budhizmus sa dostal do Tibetu z Indie v 7. storočí. "Toto náboženstvo hlása súcit, lásku k všetkému živému a aby sa všetko živé oslobodilo od všetkých múk,“ zdôraznil. Dakpa povedal o sebe, že pôsobí v jednom z najviac zachovaných kláštorov. "Nazýva sa Ostrov v mori a nachádza sa vo výške 3 970 metrov.“
Treba pripomenúť, že za duchovného vodcu Tibeťanov je považovaný 14. dalajláma Tändzin Gjamccho (titulu politického lídra sa vzdal v marci 2011). Od roku 1959 žije v exile v Indii. Čína ho neuznáva.
Foto: SITA/AP, Greg Baker
Najznámejší je palác
Nepochybne najväčšou turistickou atrakciou Tibetu je palác Potala v Lhase. Názov je odvodený od mýtickej hory Potalaka. Celá stavba na rozlohe 360-tisíc štvorcových metrov je z dreva a kameňa.
Prvé budovy tohto komplexu postavili už v 7. storočí. Vtedajší panovník dal vybudovať na pahorku veľkú stavbu pri príležitosti svojej svadby. Neskôr však došlo k zničeniu areálu pri vojnách a prírodných katastrofách. Súčasný palác dokončili koncom 17. storočia. Hlavná budova, ktorá má 13 poschodí, sa ťahá až do výšky 118 metrov. Potala je od roku 1994 zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Členovia delegácie predstavili svoju krajinu v Bratislave na seminári s názvom Príbeh čínskeho Tibetu. Usporiadal ho Inštitút ASA (Analýzy, Stratégie, Alternatívy) spolu s Klubom Nového slova a čínskym veľvyslanectvom na Slovensku. Podujatie moderoval Martin Muránsky, ktorý je výkonný riaditeľ Inštitútu ASA.