Podľa Trestného poriadku ministerstvo spravodlivosti „zabezpečuje podklady na rozhodovanie prezidenta v konaní o udelení milosti“. Súčasťou podkladov je aj odporúčanie, či danej milosti vyhovieť/nevyhovieť/, alebo eventuálne ho ponecháva na rozhodnutí prezidenta. Odporúčaním však nie je prezident viazaný.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská ponechala na prezidentovu úvahu použitie výnimočného oprávnenia, akým je udelenie milosti. Zároveň však v stanovisku uviedla, že Juraj Bernaťák viedol doteraz bezúhonný spôsob života. Spomenula tiež, že veľké množstvo občanov vníma jeho odsúdenie ako zjavnú nespravodlivosť a narušenie dôvery v právny štát. O milosť pre Bernaťáka žiadalo viacero ľudí a spolkov, ale aj občania v petícii, pod ktorú sa ich podpísalo 2 530.
Bernaťák je sklamaný
Po neudelení milosti sa Bernaťák rozhodol prezidentovi napísať list. Jeho rozhodnutie je pre Bernaťáka veľkým sklamaním, pretože dúfal, že objektívne posúdi absurdnosť „celého vykonštruovaného trestného procesu“.
Sklamaní sú podľa neho aj občania, ktorí ho podporili v petícii. „Vaše rozhodnutie neudeliť mi milosť považujem za osobné zlyhanie štátnika v štáte, kde sa mladí ľudia búria proti korupcii a Vy ich podporujete,“ napísal v liste Bernaťák.
Rozhodnutie prezidenta sklamalo aj poslanca NR SR Igora Janckulíka, ktorý pôsobí v klube Most-Híd.
Materiálna škoda sa nedokázala
„Ako poslanec z regiónu sa dlhodobo o tento prípad zaujímam a sledujem ho, som znalý okolností a preto ma rozhodnutie o neudelení milosti sklamalo. Veril som, že prípad pána Bernaťáka konečne stretne spravodlivosť. Myslím, že okrem zničeného života jednotlivca má tento prípad dopad aj na celú spoločnosť, keďže môže byť nebezpečným precedensom pre ďalších starostov, primátorov a vedúcich pracovníkov v štátnej správe, ktorí vyžadujú od svojich podriadených plnenie štandardných pracovných povinností,“ povedal Janckulík.
Podľa neho trest je v porovnaní s tým, že sa nedokázala žiadna materiálna škoda, ani fyzická ujma, absurdný a neprimerane tvrdý.
Krajský súd v Žiline uznal v novembri 2016 Juraja Bernaťáka za vinného z trestného činu vydierania a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Odsúdil ho na štyri roky väzenia.
Usmernenie či vydieranie?
Bernaťák sa vydierania a zneužitia právomoci podľa súdu dopustil v roku 2011 ešte ako riaditeľ Správy katastra v Tvrdošíne. Podľa obžaloby vyvíjal na svoju podriadenú nátlak a vyhrážal sa jej výpoveďou. Nútil ju, aby zmenila rozhodnutie a povolila vklad do katastra v prospech poľnohospodárskeho družstva, s predsedom ktorého podľa prokurátora udržiaval nadštandardné vzťahy. Bernaťák všetky obvinenia odmieta.
Tvrdí, že pracovníčku katastra chcel len usmerniť, aby revidovala nezákonné rozhodnutia na zákonné. „Všetko sú to klamstvá. Cítim sa byť ukrivdený. Išlo mi len o to, aby úradníčka vydala zákonné rozhodnutie. Nedopustil som sa žiadneho trestného činu,“ povedal Bernaťák. Podľa neho je za celou kauzou dlhoročný boj o pozemky v turisticky obľúbenom stredisku Oravice v Západných Tatrách.