S vijačkou majú problémy napríklad v Partizánskom, kde na krušpán aplikujú postrek, aj v Trenčíne, kde ho ešte len aplikovať budú. Na niektorých miestach je taká rozšírená, že zahaľuje zeleň hustou bielou pavučinou a na štvorcovom metri sú desiatky húseníc.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Problémom sa zaoberajú aj odborníci zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. „Vijačka pochádza z Východnej Ázie a do Európy sa dostala niekedy v roku 2007, vtedy bol prvý záznam o jej výskyte. Potom sa začala šíriť do okolitých štátov,“ vysvetľuje odborník na choroby a škodcov rastlín Ján Kollár z fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva.
Miesta výskytu tejto húsenice z roka na rok pribúdajú. Kollár potvrdzuje, že vijačka sa už objavila aj na východnom Slovensku v okolí Košíc, je i na strednom Slovensku. Na západnom Slovensku už je rozšírená takmer všade.
Mal som tri krušpánové kríky vo svojej záhrade pri dome a všetky tri sme museli s manželkou minulý týždeň odstrániť, pretože boli absolútne vyschnuté.primátor Partizánskeho Jozef Božik
„Bola dosť tuhá zima, tak som predpokladal, že sa až v takej miere tento rok nevyskytne, ale hneď na jar začala poškodzovať krušpány,“ hovorí odborník. Aká je stratégia prežitia tohto škodcu? „Myslím si, že pri vijačke to nie je tak, ako sa uvádza v literatúre, že prezimuje v larvárnom štádiu. Ona podľa mňa prezimuje v štádiu vajíčok a na jar sa vyliahnu húseničky, prvá generácia. Tá poškodí krušpán a potom má zvyčajne ešte dve ďalšie generácie, letnú a na jeseň,“ objasňuje.
Výskyt vijačky na inom druhu rastlín ako na krušpáne zatiaľ potvrdený nebol. Dokáže však poškodiť aj inú rastlinu, ak tá svojím rastom zasahuje do krušpánu. Vtáky tieto húsenice jedia, ale vijačka sa množí veľmi rýchlo. Dôvodom, prečo sa tak šíri, je podľa Kollára i fakt, že krušpán vyžiera zo stredu. „Kým si človek všimne nejaké húsenice či zámotky na povrchu, vnútri rastliny už je všetko zožraté,“ tvrdí.
Ako sa brániť? Podľa Kollára zaberajú niektoré druhy chemických postrekov, sám je však skôr za použitie biologických prípravkov na báze baktérií alebo vírusov. „Početnosť sa dá regulovať aj feromónovými lapačmi a treba krušpán stále kontrolovať. Ak už je napadnutý tak, že na ňom zostane len zopár lístkov, viac nevypučí a vtedy je lepšie úplne ho odstrániť,“ pridáva. „Nemyslím si, že by krušpán na Slovensku kvôli vijačke úplne vymizol, ale bude pestovaný a predávaný obmedzene,“ uzatvára odborník.
Krušpán – obľúbená okrasná drevina
Krušpán (buxus) je na Slovensku veľmi obľúbená okrasná drevina. Ide o vždyzelený ker alebo malý strom, pestuje sa vo veľkých nádobách aj v záhradách. Patrí aj ku skupine liečivých rastlín. Obsahuje chinín, ktorý bol používaný pri maláriových ochoreniach. Pôvodným domovom krušpánu je južná Európa. Je obľúbený aj preto, že výborné znáša rez a dá sa dobre tvarovať.
Mesto Partizánske pristúpilo k chemickému postreku. „Budeme čakať, ako tento prípravok zaúčinkuje. Podľa toho pristúpime buď k radikálnemu riešeniu, teda odstránime krušpán, alebo ho ešte necháme do budúceho roku. Podľa nášho názoru však bude musieť byť krušpán odstránený,“ povedala vedúca oddelenia životného prostredia a dopravy mestského úradu Andrea Bencelová.
Primátor Partizánskeho Jozef Božik má s vijačkou osobné skúsenosti. „Mal som tri krušpánové kríky vo svojej záhrade pri dome a všetky tri sme museli s manželkou minulý týždeň odstrániť, pretože boli absolútne vyschnuté,“ zdôveruje sa. Partizánske sa snaží o informačnú kampaň o vijačke. „Ak bude proti nej niečo účinné, budeme sa to snažiť hneď aj aplikovať, postrek zatiaľ účinný nebol,“ dodáva primátor.
Vijačka sa vo veľkom objavila aj v Trenčíne a širokom okolí. Mesto chystá postrek v najbližších dňoch. „V tomto roku je s týmto škodcom väčší problém ako po minulé roky,“ potvrdzuje hovorkyňa primátora mesta Erika Ságová. „Jediná obrana je postrek,“ dopĺňa s tým, že má obavu, dokedy bude postrek účinný.