Pre Karpatské bukové pralesy dvíha UNESCO varovne prst

, 24.05.2017 12:00

Slovensko nevie zabezpečiť dostatočnú ochranu Karpatských bukových pralesov a starých bukových lesov Nemecka.

Celosvetovo chránenú prírodnú pamiatku, ktorá prechádza tromi krajinami, u nás naďalej ohrozuje ťažba dreva. Envirorezort tvrdí, že zachovanie lesov na zozname UNESCO je preň prioritou. Lesoochranárske zoskupenie VLK poukazuje, že štát v skutočnosti nechráni celé územie.

Na chabú starostlivosť o slovenskú časť prírodnej pamiatky poukázala prednedávnom komisia Svetového dedičstva UNESCO. Upozornila na to, že lokalita je u nás naďalej ohrozená rúbaním napriek tomu, že vláda posilnila kapacity štátnej ochrany prírody. Slovensko vyzvala k okamžitej náprave.

Pohľad na lesy vo Vihorlate.
Pohľad na lesy vo Vihorlate. Autor: leto-na-vychode.flog

„Ak sa urýchlene neprijmú opatrenia, nebude možné zaručiť dlhodobú ochranu lokality pred ťažbou dreva a ďalšími možnými hrozbami. To by znamenalo potenciálne ohrozenie výnimočnej hodnoty tohto nadnárodného dedičstva ako celku,“ uvádza sa v dokumente komisie.

Svetový fond na ochranu prírody (WWF) na Slovensku pripomína, že Karpatské bukové pralesy predstavujú výnimočnú prírodnú hodnotu nielen z pohľadu Slovenska, ale aj v globálnom kontexte. „Existuje tu riziko, že navždy stratíme hodnotné vzácne lesy a mnohé chránené druhy, ktoré v nich žijú,” uviedla Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Ministerstvo životného prostredia v reakcii na znepokojenie komisie uviedlo, že zachovanie lesov na zozname svetového prírodného dedičstva je jeho prioritou. „Na tento účel zriadilo manažmentový výbor, ktorý pravidelne komunikuje so zástupcami UNESCO,“ povedal hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák. Zároveň pripomenul, že nepodporujú žiadny developerský projekt, ktorý by bol v rozpore s predmetom ochrany daného územia.

Slovenská časť cezhraničného prírodného dedičstva sa rozprestiera najmä na území Národného parku Poloniny pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Zaberá takmer 5 770 hektárov. Naše bukové pralesy sú domovom zubra, vlka, rysa a medveďa. Nachádzajú sa v ňom viac ako 200-ročné buky a viac ako 300 rokov staré jedle.

WWF Slovensko upozorňuje, že niektoré časti nie sú dostatočné chránené. Problémy podľa organizácie spôsobujú dlhotrvajúce konflikty, ktoré pramenia z nepresnosti vo vymedzení územia, nedostatočnej komunikácie s majiteľmi a užívateľmi pôdy a tiež nesúladu právnych predpisov.

„V dôsledku toho môžu súčasné hospodárske aktivity, vrátane obhospodarovania lesov a rozvoja cestovného ruchu, vážne poškodiť viac ako polovicu územia v slovenskej časti lokality, kde sa v súčasnosti neuplatňuje prísna bezzásahová ochrana,“ vystríha organizácia.

Ak sa urýchlene neprijmú opatrenia, nebude možné zaručiť dlhodobú ochranu lokality pred ťažbou dreva a ďalšími možnými hrozbami. To by znamenalo potenciálne ohrozenie výnimočnej hodnoty tohto nadnárodného dedičstva ako celku.
zo stanoviska komisie Svetového dedičstva UNESCO.

Generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Milan Boroš považuje za hlavný problém to, že v danej lokalite proti sebe stoja diametrálne rozdielne legislatívne predpisy. Na jednej strane je to zákon o ochrane prírody, na druhej zas zákon o lesoch, ktorý umožňuje v lese hospodáriť, teda aj ťažiť drevo. „Môžem tam mať aj sto ochranárov navyše, posilniť sa musia v prvom rade kompetencie štátnej ochrany prírody a správa chráneného územia. Ak tam raz niekto môže legálne hospodáriť, bez ohľadu na záujmy ochrany prírody, štátna ochrana prírody s tým nemôže nič urobiť,“ zhodnotil.

Ak je územie dostatočne hodnotné, čo už dal svet podľa Boroša jednoznačne najavo, všetky aktivity by mali byť zamerané na ochranu a zachovanie jedinečnosti územia, a nie na hospodársky výsledok.

Lesoochranárske zoskupenie VLK poukazuje na to, že ministerstvo zavádza, keď tvrdí, že starostlivosť o lokalitu zabezpečilo. „V skutočnosti prísne chráni len časť Karpatských bukových pralesov, kde sú vyhlásené prírodné rezervácie. Ide o jednu tretinu územia, čo je približne 1 900 hektárov. Na zvyšnej časti prebiehajú výruby, poľovačky a plánuje sa tam aj lyžiarske stredisko,“ poukázal Peter Sabo zo združenia. Práve v týchto častiach by mali byť vyhlásené prírodné rezervácie, teda územia s najvyšším stupňom ochrany, na presadenie čoho má ministerstvo podľa Saba dosah.

Karpatské bukové pralesy a Staré bukové lesy Nemecka

  • Rozprestierajú sa na území Slovenska, Ukrajiny a Nemecka. Zaberajú celkovú rozlohu viac ako 33 tisíc hektárov, u nás takmer 5 770 hektárov.
  • Do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO boli slovenské a ukrajinské karpatské bukové pralesy zapísané v roku 2007, v roku 2011 sa rozšírili o nemeckú časť.
  • Lokalita pozostáva z 15 samostatných komponentov bukových pralesov. Z nich 4 sa nachádzajú na území Slovenska. Stužica, Havešová, Rožok sú súčasťou v Národnom parku Poloniny. Štvrtou lokalitou je Vihorlat.
  • Slovenskú časť lokality tvoria bukové pralesy s jedinečnými 200-ročnými bukmi a viac ako 300 rokov starými jedľami, medzi ktorými sú aj výnimočne veľké jedince. Sú domovom ohrozeného zubra a vzácnych šeliem – vlka, rysa a medveďa.

Ak by nedošlo k náprave, podľa najhoršieho scenára by mohli lokalitu vyškrtnúť zo zoznamu svetového dedičstva. „Netýkalo by sa to len slovenskej časti, Slovensko by tak ohrozilo reputáciu Nemecka a Ukrajiny,“ zdôraznil Sabo.

Martin Hromada, výkonný manažér združenia Slovenské dedičstvo UNESCO, si myslí, že pamiatky zaradené do zoznamu svetového dedičstva u nás stále nevieme doceniť. „To, že sa o ne nevieme dobre starať, je našou hanbou. Môže to poškodiť turistický imidž krajiny, ktorý sa už roky snažíme budovať,“ dodal. Na Slovensku podľa neho chýbajú podmienky pre systematickú ochranu pamiatok zaradených medzi svetové unikáty. Vie si predstaviť napríklad špeciálne dotačné programy, ktoré by boli pre ne špeciálne prispôsobené.

Hneď, ako sa slovenská časť pralesov dostala na zoznam, mali sa podľa manažéra združenia stanoviť pravidlá, ktoré mali byť odkomunikované s majiteľmi či užívateľmi tamojších urbárov. „Malo sa jasne povedať, že je to prales, do ktorého sa už nebude môcť zasahovať a prípadne im poskytnúť nejakú kompenzáciu. Toto sa podľa mňa neriešilo,“ uzatvoril Hromada.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#UNESCO #pralesy #Karpatské bukové lesy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku