Išlo o historicky prvý prípad, keď súd zrušil politickú stranu. Žalobu na jej rozpustenie vtedy podal generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Reagoval tým na podnet mimovládnej organizácie Ľudia proti rasizmu. Najvyšší súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že strana vo svojich stanovách navrhuje obmedzenie volebného práva, čo je v rozpore s ústavou.
Slovenská pospolitosť – národná strana fungovala viac ako rok. V registri politických strán a politických hnutí bola zapísaná od januára roku 2005. Vo svojom programe mala zrušenie demokracie a nastolenie „stavovského štátu na národnom, kresťanskom a sociálnom princípe“.
Deň vyhlásenia vzniku vojnovej Slovenskej republiky (14. marec 1939) navrhovala za štátny sviatok. Zároveň presadzovala rehabilitáciu odsúdeného vojnového zločinca prezidenta Jozefa Tisa, ktorý sa s vtedajšou vládou pričinil o vyvezenie 70-tisíc nevinných ľudí do koncentračných táborov. Kritizovala tiež Európsku úniu a NATO.
Strana vykazovala podobnosti s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. Pravicoví extrémisti pravidelne pochodovali po slovenských mestách v tmavých rovnošatách, ktoré pripomínali uniformy polovojenskej Hlinkovej gardy. Stretnutia tiež sprevádzal pozdrav „Na stráž“, ktorý často používali práve gardisti.
Činnosť strany pokračovala aj po jej rozpustení v rámci občianskeho združenia Slovenská pospolitosť, ktoré vzniklo v 90. rokoch minulého storočia a pôsobí dodnes. Kotleba zotrval v jeho vedení do roku 2007, keď z funkcie odstúpil.
V novembri 2008 bolo združenie rozpustené. Podľa ministerstva vnútra podnecovalo nenávisť a neznášanlivosť z národnostných, rasových, náboženských a politických dôvodov. Najvyšší súd však rozhodnutie ministerstva v júli 2009 neodobril s tým, že neboli splnené zákonné podmienky na zrušenie združenia.
Extrémisti okolo Kotlebu ovládli v roku 2010 Stranu priateľov vína a premenovali ju na Ľudovú stranu Naše Slovensko.