Weisenbacher: ĽS NS nemala vôbec kandidovať

Je potrebné sprísniť registráciu politických strán a zamedziť právu byť volený pre predstaviteľov tých politických subjektov, ktoré už boli rozpustené. Pre Pravdu to povedal občiansky aktivista Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv v súvislosti s návrhom generálneho prokurátora, aby Najvyšší súd rozpustil stranu Mariana Kotlebu.

27.05.2017 12:00
Weisenbacher Foto: ,
Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv.
debata

Prečo je dôležité, aby Najvyšší súd rozhodol, či je pôsobenie Kotlebovej ĽS NS v rozpore s ústavou?

Fakt, že ľudia z právoplatne rozpustenej strany Slovenská pospolitosť ovládli Stranu priateľov vína a premenovali ju na ĽS NS neskôr Kotleba ĽS NS, neznamená, že názory a ideológia, ktorú prezentujú, má v demokratickej spoločnosti čo hľadať. Opakovane dokázali svojimi vystúpeniami v parlamente aj mimo parlamentu, že sú minimálne sympatizantmi ľudáckeho tzv. slovenského vojnového štátu a je oprávnené podozrenie, že sú medzi nimi ľudia, ktorí inklinujú k fašizmu.

V zákone o politických stranách je široká formulácia, že strana nesmie svojimi stanovami, programom alebo činnosťou porušovať ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy. Znamená to, že súd teraz vymedzí do budúcna mantinely, čo už je za hranicou pôsobenia politických strán?

Právny systém na Slovensku nie je postavený na precedensoch, ako je to známe z angloamerických krajín. Ak by sme uvažovali týmto spôsobom, tak jedine možno na etickej úrovni, ale nie je to rozhodnutie záväzné pre iné prípady. Pár dní po parlamentných voľbách sme podali návrh na rozpustenie ĽS NS. Začali sme zbierať podpisy, pretože sme si povedali, že je lepšie neskoro ako nikdy.

Samozrejme, že táto strana vôbec nemala kandidovať vo voľbách, pretože by nemalo byť umožnené kandidovať subjektom a ľuďom, ktorí propagujú myšlienky neonacizmu, fašizmu, rasizmu a xenofóbie, čo je v príkrom rozpore s ústavou a medzinárodnými dohodami. Ale stalo sa. Táto strana nebola zaregistrovaná, ale vznikla premenovaním spomínanej Strany priateľov vína. Je to diera v zákone.

Už dnes sa hovorí o tom, že kotlebovci majú záložné riešenie. Môžu založiť novú stranu alebo prejdú do už fungujúcej Ľudovej strany, kde boli štatutármi dnešní dvaja poslanci ĽS NS. Nemal by preto parlament prikročiť k zmene zákona a sprísniť registráciu politických strán?

Celkom určite, lebo včera bolo neskoro. Tak ako strana ĽS NS nevznikla štandardným spôsobom, ale jej postupným premenovaním, stalo sa tak aj v prípade iných strán. Hovorilo sa, že v niektorých prípadoch prišlo k obchodovaniu, čo je protizákonné. Zákon je teda v tomto zastaraný.

Slovenskú pospolitosť zrušil súd v roku 2006. Nestala sa chyba v tom, že demokratické politické sily netlačili včas na zmenu zákona, aby obmedzili právo byť volený pre ľudí, ktorí stáli na čele strán porušujúcich ústavu?

Bolo to nestrategické a či to bol nejaký záujem, alebo nedostatok uvedomenia si nebezpečenstva, si nedovolím posudzovať. Faktom je, že mnohé vyspelé demokratické západné krajiny majú zákonodarstvo vo voľbách takto postavené. Je to overené desaťročiami a ukazuje, že je to nevyhnutné. Malo by sa to týkať nielen osôb v rámci strán, ktoré boli alebo budú rozpustené, ale aj osôb, ktoré budú odsúdené za rasizmus či extrémizmus.

Je totiž úplne zbytočné týchto ľudí posielať do väzenia, ak ide iba „o verbálne vyjadrenia“, omnoho efektívnejším trestom pre osobu a ochranou pre spoločnosťou je, aby takýto človek nemohol voliť, byť volený či participovať na činnosti občianskych združení ako štatutár, pokladník alebo v inej funkcii. V iných krajinách to je na obdobie päť až desať rokov.

Ako vnímate diskusie, že zrušenie strany kotlebovcom pôsobenie fašistov a extrémistov v politike aj tak nezastaví?

Jedna vec je, že sme svedkami zľudovenia xenofóbnych, rasistických, homofóbnych, islamofóbnych názorov aj v súvislosti s utečeneckou a hospodárskou krízou. Proti tomuto javu treba bojovať prirodzenými prostriedkami, ale to nijakým spôsobom nepopiera, že máme využiť tie právne prostriedky demokratického a právneho štátu, aby zakročil voči osobám, ktoré túto situáciu zneužívajú na získanie moci alebo je dokonca podozrenie na získanie majetkového prospechu.

Kotlebovci sa pri všetkých extrémistických výrokoch skrývajú za slobodu prejavu. Nemalo by byť jednoznačnejšie stanovené spoločnosťou, kde sú jej hranice?

Podobne ako všetci, ktorí sú proti slobode prejavu a ľudským právam, sa tieto práva snažia zneužívať. Je to ich dlhodobá stratégia a nie je to nič prekvapivé. Je to podvod. Sloboda prejavu neznamená možnosť porušovania iných ľudských práv a šírenia nenávisti. Rasizmus nie je názor, je to trestný čin. Hranica slobody prejavu je práve v tom, že dochádza k urážke alebo ujme inej skupiny obyvateľstva z národnostných či náboženských dôvodov. Sloboda prejavu končí tam, kde sa začína sloboda a právo niekoho iného.

Podobne ako sa sloboda pohybu končí pred dverami súkromného bytu. Nikomu by nikdy nenapadlo, že sloboda pohybu znamená vlámať sa do cudzieho bytu, ale máme tu ľudí, ktorí sa dožadujú toho, že sloboda prejavu znamená urážať, ponižovať a napádať ľudí na základe rasy, pôvodu a náboženstva.

Čo sa týka výziev na páchanie násilia, máme už príklady z minulosti, že viedli k násilnostiam aj prejavy, ktoré samy osebe neobsahovali túto výzvu. Bolo by naivné tváriť sa, že k násilnému činu človeka môže viesť iba taký prejav, ktorý explicitne hovorí – choďte niekam a niekoho zbite alebo podpáľte mu dom. Samozrejme, takéto prejavy musia byť trestané, ale práve tieto extrémistické skupiny sa sofistikujú a snažia sa svoju ideológiu zaobaliť do slobody prejavu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Jaromír Čižnár #Marian Kotleba #Peter Weisenbacher #ĽS NS