Slovensko má nízku úspešnosť v získavaní grantov Európskej výskumnej rady

Slovensko, vrátane Slovenskej akadémie vied, má veľmi nízku úspešnosť v získavaní grantov Európskej výskumnej rady (ERC). Tieto granty pritom patria k najprestížnejším.

28.05.2017 11:11
debata (1)

Analýzy ukazujú, že podľa počtu získaných grantov ERC sa niektoré nové členské krajiny EÚ, ako Maďarsko a Česká republika, postupne približujú k úrovni „európskej dvanástky“. Ostatné štáty, vrátane Slovenska, stále zaostávajú a toto zaostávanie sa zväčšuje. Vyplýva to z výročnej správy o činnosti Slovenskej akadémie vied za rok 2016, ktorú ministerstvo školstva predkladá na rokovanie vlády.

Slovenská akadémia vied vo svojej správe hodnotí, že problémom je aj malý počet podaných projektov ERC. Dôležitou úlohou SAV v nastávajúcom období je preto vytvoriť stimulujúce prostredie pre podávanie projektov ERC a otvoriť program ERC štipendií v rámci SAV. Akadémie tiež uvádza, že štrukturálne fondy v rámci programového obdobia 2007 – 2015 významne pomohli znížiť zaostávanie Slovenska vo výskumnej infraštruktúre. Vybudoval sa tak potenciál na zvýšenie efektívnosti a úspešnosti Slovenska vo výskume krajín V4 aj EÚ.

„V súčasnosti je akútnou potrebou pripraviť a otvoriť program udržateľnosti, ktorý by súťažnou formou umožnil podporu laboratórií, vybudovaných z prostriedkov štrukturálnych fondov. Bez takéhoto programu hrozí, že veľká časť investícií do výskumnej infraštruktúry neprinesie očakávaný prínos pre Slovensko,“ uvádza sa vo výročnej správe SAV.

Výročná správa tiež informuje o najvýznamnejších výsledkoch vedeckej práce. Medzi najvýznamnejšie práce v oddelení vied o neživej prírode patrí napríklad projekt „Prenos hmoty hviezdnym vetrom v symbiotických dvojhviezdach typu S: II. Indikácia fokusácie vetra“, ktorý riešil Astronomický ústav SAV. Ústav materiálového výskumu SAV sa zameral napríklad na spôsob mikrovlnného žíhania magneticky mäkkých práškov bez spekania. Na oddelení vied o živej prírode riešil napríklad Ústav polymérov SAV projekt „Polyméry pre protinádorovú terapiu“.

Biomedicínske centrum SAV skúmalo, či hladina poškodenia genetického materiálu môže pri pacientoch s nádormi semenníkov slúžiť ako prognostický marker. Významné projekty uskutočnili aj vedecké organizácie na oddelení vied o spoločnosti a kultúre. Historický ústav SAV skúmal každodennosť v živote šľachty na Slovensku. Centrum spoločenských a psychologických vied SAV skúmalo vplyv kultúry a vzdelania na kognitívnu reflexiu a Sociologický ústav SAV sa zameral na presadzovanie rodovej rovnosti v krajinách V4.

Akadémia hodnotila aj projekt SASPRO, ktorý je zameraný na získanie talentovaných výskumníkov zo zahraničia. Chce tak prilákať nielen slovenských občanov absolvujúcich dlhodobý výskumný pobyt v zahraničí, ale aj zahraničných výskumníkov. Reaguje tak na problém odlivu mozgov. V troch výzvach súťažným spôsobom postupne vybrali 40 najlepších záujemcov o pozície na pracoviskách SAV.

Z tohto počtu jeden účastník predčasne ukončil svoj projekt po troch mesiacoch a jeden štipendista odstúpil od zmluvy počas negociácie. V roku 2016 svoje projekty uskutočnilo 38 štipendistov. Z tohto bolo 16 občanov Slovenskej republiky a 22 zo zahraničných krajín, medzi ktoré patrilo Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Rumunsko, Srbsko, Nórsko, Švédsko, India, Ukrajina, Chorvátsko, Grécko, Holandsko či Brazília.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #SAV #výskum