Slovensko starne, musí sa nachystať na zmeny

Po roku 1989 patrila slovenská spoločnosť k najmladším v Európe. Dnes rapídnou rýchlosťou smeruje k opačnému pólu. Starnutie našej populácie naberá na dynamike a stáva sa z neho stále pálčivejší problém.

, 30.05.2017 07:00
starnutie, dôchodcovia Foto:
Ilustračné foto.
181

Zvyšuje sa počet obyvateľov v poproduktívnom veku a, naopak, znižuje sa podiel osôb vo veku detskom. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa priemerný vek na Slovensku už druhý rok po sebe dostal nad hranicu 40 rokov a staršia je zhruba až polovica z celkového počtu 5,4 milióna ľudí žijúcich momentálne v krajine.

„Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva nie je pozitívny a jednoznačne poukazuje na intenzívne starnutie populácie,“ konštatuje predseda Štatistického úradu Alexander Balek. Na dôkaz porovnáva demografické parametre z roku 2016 s minulými. Kým napríklad vlani žilo na Slovensku 15,5 percenta ľudí v predproduktívnom veku a 15 percent osôb vo veku 65+ (teda rozdiel medzi nimi bol len 0,5 percentuálneho bodu), pred 10 rokmi bol podiel detskej zložky 15,8 a podiel seniorov 12 percent (čiže rozdiel takmer 4 body) a pred 20 rokmi bol tento pomer 21,1 k 11,2 p­ercenta (rozdiel asi 10 bodov).

Ubúda ľudí v produktívnom veku 15 až 64 rokov, podľa aktuálnych údajov Eurostatu by ich do 30 rokov mal zo Slovenska „zmiznúť“ celý milión. Nemá ich totiž kto nahradiť. Už vlani na 100 mladých vo veku 0 až 14 rokov pripadalo až 97 osôb 65-ročných a starších a perspektíva je ešte pochmúrnejšia. Príčinu vidia štatistici najmä v zmene reprodukčného správania ľudí, ktoré zrazilo plodnosť až pod úroveň jednoduchej reprodukcie jedno dieťa na jedného rodiča (starnutie zdola). A značný vplyv má aj nárast strednej dĺžky života (starnutie zhora). Stredná dĺžka života minulý rok u žien pri narodení dosiahla 80,4 roka, u mužov 73,7 roka. Za ostatných desať rokov vzrástla u žien o 2,3 a u mužov o 3,2 roka a rozdiel medzi oboma pohlaviami sa znižuje.

„Populačné starnutie predstavuje pre Slovensko jednu z najväčších aktuálnych demografických výziev,“ varuje Balek. Zmeny vekovej štruktúry majú podľa neho v súčasnosti, a to nielen u nás, vážnejšie dôsledky pre spoločnosť ako vývoj celkovej početnosti populácie. A fenomén starnutia bude mať podľa neho negatívne vplyvy na všetky spoločenské sféry.

Demografický vývoj na Slovensku v roku 2016

  • k 31. decembru vlaňajšieho roka mala krajina 5 435 343 oby­vateľov, z toho 2 783 659 žien
  • narodilo sa 57 557 živých detí (o 1 955 viac ako v roku 2015) a zomrelo 52 351 osôb (o 1 475 menej ako predvlani)
  • uzavretých bolo 29 897 manželstiev (medziročne o 1 122 viac) a rozviedlo sa 9 286 manželských dvojíc (o 500 menej oproti predvlaňajšku), na 100 uzavretých manželstiev teda pripadlo 31 rozvodov
  • prirodzený prírastok obyvateľstva dosiahol hodnotu 5 206 ľudí (o 3 430 viac ako v roku 2015), migráciou pribudlo 3 885 osôb (o 4 188 viac ako predvlani) a celkový prírastok tak predstavoval 9 091 osôb (o 4 188 viac ako vlani)
  • zaznamenaných bolo aj 15 277 potratov, z toho 9 390 umelých prerušení a 5 887 spontánnych, za posledných 10 rokov klesol počet umelých potratov o vyše 3-tisíc, spontánnych však pribúda, medziročne ich bolo o 308 viac
  • priemerný vek obyvateľov bol 40,4 roka, stredný vek dožitia žien pri narodení 80,4 a u mužov pri narodení 73,7 roka
  • miesto trvalého bydliska zmenilo v rámci územia Slovenska takmer 96-tisíc obyvateľov, čo bolo medziročne viac asi o 5-tisíc osôb, ľudia v produktívnom veku tvorili 73,3 % presťahovaných, 52,1 % ich bolo slobodných
  • slovenskú národnosť malo vlani 81,3 % obyvateľstva, oproti roku 2015 klesol jej podiel o 0,1 percentu­álneho bodu, oproti roku 2007 o viac ako 4 p. b., druhou najpočetnejšou národnosťou bola maďarská (8,4 %), treťou rómska (2,0 %)
  • celkovo žilo v krajine legálne 69 695 cudzincov (podiel 1,3 % v populácii)

Zdroj: ŠÚ SR

Podľa šéfa Jednoty dôchodcov Slovenska Jána Lipianskeho vláda a ďalšie kompetentné inštitúcie stále nedostatočne reflektujú výsledky štatistického zisťovania. „Rodinná politika, opatrenia na zvyšovanie pôrodnosti či zladenie starostlivosti o dieťa s prácou sú slabé, rodičovské dávky nízke, nemotivujú mladých mať viac detí. A čo robí zdravotníctvo? Veď priam hrozivý je údaj, že zo zomretých vo vekovej kategórii 55 a 59 rokov je až 71,3 percenta mužov, ktorí ešte v produktívnom veku kolabujú najmä na choroby srdca a ciev,“ hovorí Lipiansky.

Ako tvrdí prognostik SAV Vladimír Baláž, situácia so starnutím je na Slovensku ešte katastrofickejšia, ako naznačujú čísla štatistiky. „V tých je zrejme započítaných aj zhruba 300-tisíc ľudí, zväčša mladých, zdravých a vzdelaných, ktorí žijú a pracujú v zahraničí, aj keď doma si stále neodhlásili trvalý pobyt,“ mieni. Ak trend odchodu za hranice bude pokračovať, o to vážnejšie dosahy to podľa neho bude mať na udržateľnosť sociálnych či zdravotných systémov, do ktorých bude prispievať čoraz menej ľudí. Kým v súčasnosti ešte na jedného dôchodcu pripadajú asi štyri osoby v aktívnom veku, v roku 2035 to budú len približne dve a v roku 2060 môže byť už pomer obrátený – dvaja dôchodcovia na jedného človeka v produktívnom ve­ku.

„Je pravda, že tieto trendy si vyžiadajú zmeniť prístup k financovaniu zdravotníctva a sociálnych služieb,“ myslí si Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Pripomína, že s vekom pribúda diagnóz, ktoré sú z hľadiska liečby najdrahšie. A takisto nie je vyriešená dlhodobá starostlivosť o ľudí odkázaných, ktorí si už nevedia sami zabezpečiť životné potreby.

Páleník však vidí aj pozitívnu stránku vývoja. „Vznikne tu veľký priestor pre rozvoj nového ekonomického odvetvia, takzvanej striebornej ekonomiky,“ uvádza. Mnoho pracovných miest, dodáva Páleník, vznikne napríklad v oblasti služieb seniorom, od opatrovníctva až po zabezpečenie napríklad dovoleniek, na ktoré si už starší občania radšej vyberajú bližšie slovenské lokality. „Budú to zväčša také pracovné miesta, ktorých sa nedotkne robotizácia. A keď sa aj tieto služby budú dotovať z verejných peňazí, značná časť sa z nich štátu vráti vo forme daní a odvodov.“ Ba podobne je tu aj príležitosť pre výrobcov tovarov špecificky určených pre starších, zdravotných pomôcok, špeciálnych telefónov, dopravných prostriedkov atď.

„Premeškali sme príležitosť, keď nám ešte pred 20 rokmi Taliani, Nemci či Maďari závideli, aká sme mladá spoločnosť. Mali sme obrovskú demografickú výhodu a mohli sme sa zodpovednejšie pripraviť na to, že príde zmena,“ uvažuje Jarmila Filadelfiová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Slovensko sa podľa nej mohlo inšpirovať skúsenosťami z krajín, kde sa tieto trendy začali oveľa skôr. „Teraz nám zostáva len veriť, že sa s procesmi starnutia dokážeme vyrovnať podobne, ako to dokázali ony,“ uzatvára Filadelfiová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
181 debata chyba
Viac na túto tému: #starnutie #populácia #obyvateľstvo #populačný vývoj