„Pätnásteho októbra bude tento zákon účinný, na ďalší deň odvolajú Krajňáka (šéfa ÚPN – poz. red.) a je vysoký predpoklad, že stiahnu podanie na Ústavný súd SR. V Čechách bude Andrej Babiš týždeň pred voľbami mávať papierom, že mal pravdu," uviedol Hlina na margo rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol o tom, že český exminister financií nebol agentom ŠtB. ÚPN sa voči rozhodnutiu odvolal.
„Pánovi Babišovi Slovensko už pomohlo a nie raz. Smer má mimoriadne vysokú afinitu a je paradoxné, že ako sociálni demokrati oligarchov milujú,“ povedal Hlina a na Babišovu adresu dodal, že „možno ani tak nepotrebuje tesne pred voľbami českým voličom doniesť na mise hlavu šéfa ÚPN, ako mu to submisívne a až tragikomicky ponúka naša vládna koalícia.“
Zarážajúce je podľa Hlinu i vysvetlenie, že jedným zo zdôvodnení návrhu na zmenu zákona sú zlé medziľudské vzťahy na pracovisku. „Ak má niekto problém s predsedom Správnej rady a existujúce dôvody ho neumožňujú odvolať, tak nech sa vloží do zákona ustanovenie, ktoré rozšíri možné dôvody odvolania. Ale nech predsedu odvolá ten, kto ho menoval,“ povedal Hlina, podľa ktorého tak Smer neurobí, pretože pri odvolávaní by musel do parlamentu pozvať predsedu ÚPN Ondreja Krajňáka a obviniť ho z toho, že si neplní povinnosti. „A to by bola riadna hanba, museli by priznať farbu. Nie, že si neplní povinnosti, problémom je, že si ich plní tak, ako to Smer nepredpokladal a naháňa eštébákov a oligarchov.“
Ak zákon prejde, Hlina sa obráti na Kisku
Predseda KDH zároveň povedal, že ak bude zákon na septembrovej schôdzi Národnej rady SR prijatý, hnutie vyzve prezidenta Andreja Kisku, aby ho nepodpísal a vrátil naspäť do parlamentu. „V takom prípade by sa voľby v Čechách nestihli,“ doplnil Hlina, ktorý považuje zmenu zákona za účelovú a arogantnú. „Zrazu už aj ÚPN niekomu začína prekážať, hoci až doteraz nikomu neprekážal. Je to pritom posledná inštitúcia, ktorá neleží Smeru pri nohách,“ povedal Hlina a dodal, že zámerom vlády je zjavne „vytvoriť spolok bezzubých historikov, ktorí budú prekladať spisy a na nič sa nepýtať.“
Koaliční poslanci chcú odstrániť nedostatky vo fungovaní Ústavu pamäti národa (ÚPN). Prijatím navrhovanej zmeny by sa výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka skončil k 15. októbru 2017. Návrh novely zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) na júnovú schôdzu predkladajú poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Edita Pfundtner (Most-Híd), Ľubomír Želiezka (Smer-SD) a Martina Šimkovičová (nezaradená).
Čo obsahuje navrhovaná novela o ÚPN
Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok. Výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady by schválením novely skončil k 15. októbru 2017, pričom doterajší predseda Správnej rady Krajňák naďalej ostane členom Správnej rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený, teda do roku 2019. Ak poslanci novelu schvália, účinná by mala byť od 15. októbra 2017.
Navrhovaným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva Správna rada ústavu ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda Správnej rady. Rovnako sa návrhom ruší výbor ústavu a orgánmi ústavu zostanú Dozorná rada a Správna rada.
Poslanci navrhujú pridať oprávnenie orgánu, ktorý ustanovil člena Správnej rady, odvolať ho aj v prípade „zistených závažných nedostatkov Dozornou radou pri výkone jeho funkcie“, ale aj vtedy, ak spácha trestný čin alebo šesť mesiacov nevykonáva činnosť. Správna rada má deväť členov, päť členov volí parlament, dvoch členov volí vláda a dvoch volí prezident.