Prvé samosprávy začínajú ponúkať lacnejšie parkovanie pre ich majiteľov. Vyššiu cenu e-áut tak môže popri nižších prevádzkových nákladoch kompenzovať aj ďalšia úspora v desiatkach až stovkách eur ročne.
Ku koncu minulého roka jazdilo po Slovensku približne 600 elektromobilov vrátane plug-in hybridov (vozidlo so spaľovacím aj elektrickým motorom s nabíjateľnou batériou zo zásuvky). Podľa Jaroslava Sýkoru zo Slovenskej asociácie pre elektromobilitu je to asi o polovicu viac ako rok predtým. „Koncom tohto roka odhadujeme nárast približne na 900 až 1 000 vozidiel. Taký strmý medziročný vzostup sa predpokladá aj v nasledujúcich rokoch,” povedal Sýkora.
Najväčšou prekážkou pri kúpe týchto áut je ich obstarávacia cena. Tie najlacnejšie sa predávajú za viac ako 20-tisíc eur. Odrádzajúcu prvotnú investíciu sa snaží štát zjemniť dotáciami. Zapájať sa začínajú aj regióny. Ekologickú dopravu na svojom území podporujú mestá a župy, napríklad výhodnejším parkovaním.
Trenčín najnovšie ponúka 50-percentnú zľavu z vybranej parkovacej karty pre majiteľov áut poháňaných elektromotorom a 10-percentnú zľavu pre majiteľov hybridov. „Od 15. marca tohto roka, teda od zavedenia regulovaného parkovania, bolo predaných 15 kariet pre hybridy a dve pre elektromobily,” priblížila hovorkyňa mesta Erika Ságová.
Zvýhodnené parkovanie bude platiť pre majiteľov elektromobilov aj v Trnave. Od júna im bude stačiť symbolických 10 eur na to, aby počas celého roka mohli parkovať v centre mesta. Majitelia áut s benzínovým či dieselovým motorom zaplatia za ročnú parkovaciu kartu až 400 eur. O znížení parkovného uvažujú v Košiciach, kde momentálne hľadajú vhodný spôsob.
Lacnejšie parkovanie nie je jediným opatrením, ktorým môžu samosprávy podporiť elekromobilitu. „Môžu definovať výnimky pre prístup elektromobilov – napríklad povolením zásobovania prevádzok v ranných hodinách,” ozrejmil manažér pre strategický rozvoj Sýkora.
V prípade centier miest, historických alebo rekreačných oblastí môžu zriadiť takzvané nízkoemisné zóny, kam by mali prístup iba nízkoemisné vozidlá. Takúto zónu chceli zaviesť v Žiline. Návrh všeobecne záväzného nariadenia, ktorý, naopak, počítal s úplným zákazom pre staršie autá do historického jadra, poslanci neschválili.
„Zámer sa tak zatiaľ nedostal praxe, ale na dokumente sa bude ďalej pracovať,” vysvetlil hovorca Žiliny Pavol Čorba. Samospráva podľa neho pripravuje koncepciu rozvoja elektromobility v meste. „Predpokladáme, že jasné závery budú k dispozícii v treťom štvrťroku,” dodal Čorba.
Do nahradzovania klasických áut ekologickejšími verziami sa pustili niektoré župné či mestské úrady. Úradníci Trenčianskeho samosprávneho kraja majú štyri elektromobily. Ďalšie v tomto roku zatiaľ neplánujú. Za pár mesiacov používania sa im potvrdilo, že prevádzka elektromobilov vyjde lacnejšie. „Náklady na jazdu sa pohybujú asi na úrovni dve eurá na 100 kilometrov,” uviedla hovorkyňa kraja Veronika Rezáková. Pri benzínovom pohone to vychádzalo štyrikrát drahšie.
Onedlho sa pridajú aj trnavskí úradníci, ktorí by mali jazdiť na troch elektrických tátošoch. Mesto si predtým otestovalo dva modely. „Momentálne dolaďujeme podmienky pre súťaž, ktorá by mala byť vyhlásená v najbližšej dobe. Elektromobily by sme chceli využívať už v tomto roku,” doplnil hovorca trnavskej radnice Pavol Tomašovič. Radnica uvažuje aj o akomsi dni otvorených dverí, počas ktorého by verejnosti umožnila e-autá si aj vyskúšať.
Košický magistrát síce e-autá nemá, zato bol prvou samosprávou, ktorá zaradila do vozového parku mestskej hromadnej dopravy elektrobusy. Cestujúcich dnes na niekoľkých linkách rozváža 14 „zelených“ autobusov.
Samosprávy môžu byť podľa Sýkoru nápomocné aj pri vyhradzovaní vhodných lokalít pre výstavbu nabíjacej infraštruktúry. Tá sa postupne rozširuje a dodať elektrickému autu „šťavu” je jednoduchšie ako kedysi. Na Slovensku je dnes možné nabiť elektromobil na 126 verejne dostupných lokalitách, z toho 39 staníc umožňuje rýchle nabíjanie. „Väčšina je prístupná bez akýchkoľvek obmedzení, niektoré však môžu využívať iba zákazníci konkrétneho zariadenia, napríklad hotela či reštaurácie,“ pripomenul manažér.
Trenčianska župa plánuje vybudovať tri rýchlonabíjacie stanice, v súčasnosti existujú dve priamo v Trenčíne. „Odhadovaný termín ich inštalácie je prvý polrok tohto roku. V súčasnosti hľadáme vhodné lokality na ich umiestnenie,” poznamenala Rezáková. S dodávateľmi rokuje aj mesto Trenčín. Ďalšie nabíjacie stanice tak pravdepodobne pribudnú ešte v tomto roku.
Mesto Trnava chce zabezpečiť osadenie dvoch nabíjačiek. Jedna z nich by sa mala nachádzať pri mestskom úrade. „Ďalšie dve by mali vybudovať dvaja súkromní investori,“ podotkol hovorca samosprávy Tomašovič.
Sýkora podotkol, že elektromobilitu dlhodobo podporujú najmä Košice a Prešov. Spolu s Bratislavou a Bojnicami majú podpísané aj memorandá, ktoré sa týkajú tejto oblasti. „Z menších obcí zatiaľ neevidujeme systematickejší záujem o elektromobilitu, čo je prirodzené aj s ohľadom na jej aktuálne rozšírenie na Slovensku,“ uzavrel.