Európsky súd skonštatoval porušenie práv sudcu NS SR Paludu

V roku 2009 Súdna rada SR dočasne pozastavila výkon jeho funkcie sudcu. Na ESĽP sa obrátil, pretože slovenské súdy rozhodnutie nepreskúmali.

30.05.2017 17:02
debata (1)

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) svojím rozhodnutím skonštatoval porušenie Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd v prípade sudcu Najvyššieho súdu SR Petra Paludu. Ako na svojej internetovej stránke informuje rezort spravodlivosti, sudca žaloval Slovenskú republiku pre porušenie práva na prístup k súdu.

V roku 2009 Súdna rada SR iniciovala proti sťažovateľovi disciplinárne konanie a zároveň dočasne pozastavila výkon jeho funkcie. Sťažovateľ sa preto obrátil na vnútroštátne súdy so žalobou o preskúmanie rozhodnutia Súdnej rady SR, avšak bezúspešne. V máji 2010 Krajský súd v Bratislave zastavil konanie o sťažovateľovej žalobe s tým, že išlo o rozhodnutie predbežnej povahy, ktorým nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o sťažovateľových právach.

Vo februári 2011 Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie krajského súdu. Po tom, čo sa dotknutý sudca bez úspechu pokúsil dosiahnuť nápravu na Ústavnom súde SR, podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Tvrdil, že jeho právo bolo porušené v dôsledku toho, že vnútroštátne súdy odmietli preskúmať jeho žalobu proti rozhodnutiu Súdnej rady SR z 8. septembra 2009 o dočasnom pozastavení výkonu jeho funkcie sudcu. Disciplinárne konanie proti sudcovi bolo medzičasom zastavené.

V konaní pred európskym súdom vláda namietala, že na dotknuté konanie sa dohovor nevzťahuje, pretože jeho predmetom bolo dočasné preventívne opatrenie vo vzťahu štátu k sudcovi, ktoré súvisí s disciplinárnym konaním za čin, za ktorý môže byť sudca odvolaný z funkcie sudcu a ktorého cieľom bolo zabezpečiť riadny výkon súdnej moci. Toto dočasné opatrenie nemalo žiaden vplyv na samotný status sťažovateľa ako sudcu.

Európsky súd pre ľudské práva sa však s touto argumentáciou nestotožnil. Uviedol, že disciplinárne konanie proti sudcovi požíva záruky dohovoru. Keďže dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu bolo voči sťažovateľovi uplatnené v rámci tohto konania, rovnako sa naň vzťahujú záruky práva na prístup k súdu. Ďalej európsky súd poukázal na to, že rozhodnutie Súdnej rady SR o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu bolo vylúčené z prieskumnej právomoci súdov na základe ustanovenia, ktoré vo všeobecnosti vylučovalo zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy.

Toto ustanovenie nebralo do úvahy osobitosti dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Európsky súd ďalej pripomenul, že medzinárodné dokumenty kladú dôraz na procesnú spravodlivosť konaní, ktoré sa týkajú odvolania sudcov z funkcie a v konaní, ktoré sa týka ukončenia funkcie sudcu, vyžadujú zapojenie orgánu nezávislého na výkonnej alebo zákonodarnej moci. Vzhľadom na uvedené európsky súd pochyboval o legitimite cieľa sledovaného vylúčením súdneho prieskumu vo vzťahu k dočasnému pozastaveniu výkonu sťažovateľovej funkcie sudcu.

Ďalej ESĽP konštatoval, že o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhodol orgán, ktorý nespĺňa inštitucionálne a procesné záruky v zmysle dohovoru. Poukázal pritom na to, že v danom čase bol predsedom Súdnej rady SR predseda Najvyššieho súdu SR (Štefan Harabin, pozn. SITA) a disciplinárne konanie bolo proti sťažovateľovi začaté okrem iného v súvislosti s trestným oznámením, ktoré podal na predsedu Najvyššieho súdu SR a pre verejné vyjadrenia na jeho adresu.

Sťažovateľ nebol podľa súdu v rámci konania vypočutý a dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu preňho znamenalo dočasné skrátenie platu o 50 % pri súčasnej nemožnosti vykonávať inú zárobkovú činnosť. Hoci po skončení disciplinárneho konania bol sťažovateľovi vrátený rozdiel, o ktorý bol jeho plat skrátený, neboli uskutočnené žiadne opatrenia vo vzťahu k nedostatku prístupu k súdu.

Európsky súd zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi presvedčivými dôvodmi na pozastavenie výkonu funkcie sudcu pri určitých disciplinárnych obvineniach a medzi dôvodmi na odopretie prístupu k súdu vo vzťahu k tomuto dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu. Nedostatok prístupu k súdu nebol podľa názoru európskeho súdu primeraný akémukoľvek sledovanému legitímnemu cieľu, v dôsledku čoho došlo k porušeniu dohovoru.

Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, sťažovateľ požadoval sumu 88 789 eur z titulu majetkovej škody a 50 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Ďalej uviedol, že nárok na náhradu nákladov a výdavkov na konanie vyčísli jeho právny zástupca v prípade úspechu. Európsky súd pre ľudské práva zamietol jeho nárok z titulu majetkovej škody a sťažovateľovi priznal 7 800 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Náhradu nákladov a výdavkov sťažovateľovi nepriznal, pretože nárok nebol uplatnený v súlade s procesnými pravidlami konania pred európskym súdom.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Štefan Harabin #Európsky súd pre ľudské práva #ESĽP #Peter Paluda #NS SR