O návrate na dediny hovorí aj ministerstvo pôdohospodárstva. „Podľa posledného sčítania obyvateľstva počet ľudí žijúcich na vidieku je 45,6 percenta, čo predstavuje mierny nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu,“ uviedol štátny radca na ministerstve pôdohospodárstva Michal Feik.
Známy je trend osídľovania dedín okolo veľkých miest. V obciach pri Bratislave či Košiciach vznikajú ako huby po daždi satelitné mestečká prisťahovalcov, ktorí dochádzajú za prácou do mesta. Existuje však aj trend skutočného návratu k vidieckemu spôsobu života?
Romantika sa končí po prvom týždni
V Bzinciach pod Javorinou neďaleko Nového Mesta nad Váhom je starostkou Alena Šoltýsová (49), ktorá sama odišla z Bratislavy, aby sa mohla usadiť na polosamote. Teraz chová kozy, lamy a život v tichom prostredí v lone prírody si nevie vynachváliť.
„Narodila som sa v Bánovciach nad Bebravou, ale prišla som sem z Bratislavy, kam sme sa presťahovali s rodičmi v roku 1986. Ako každý človek, ktorý sa nenarodil v Bratislave, hľadala som svoje korene. Neskôr sme sa s manželom presťahovali na Záhorie, kde sme si postavili rodinný dom, ale uvedomovala som si, že začíname z domu po víkendoch utekať. Chýbali mi kopce. Začali sme hľadať kombináciu chaty a domu, kde zostaneme vtedy, keď už nebudeme aktívni v práci,“ zdôveruje sa starostka Šoltýsová.
Objavili starú chalupu na samote nad Bzincami. Neskôr si tu našla prácu a napokon sa stala starostkou obce. „Na kopaniciach sa romantika končí po prvom týždni, keď sa človek stretne s realitou. Drevo si kupujem síce narúbané, ale treba ho uložiť, nanosiť do chalupy. Chovám aj zvieratá a k tomu patrí zabezpečenie sena, pokosenie lúky a aj keď iní ľudia pomôžu, deväťdesiat percent práce si odrobím sama. Či som sa bála na samote? Absolútne nie. Cítim sa tu bezpečnejšie ako v meste,“ smeje sa bývalá Bratislavčanka.
Potvrdzuje, že do Bziniec sa v poslednom čase vracajú nielen tí, čo chcú stavať nové domy, ale aj takí, čo ušli z miest, aby tu žili tradičným spôsobom života. Ako starostka sa snaží zachovať v dedine pôvodnú architektúru. „Je to súčasť nášho kultúrneho dedičstva. Škoda každého domu, ktorý sa zbúra,“ dodáva.
Do Bziniec sa prisťahoval aj Pavel Valček (67). Tiež „ušiel“ z hlavného mesta. „Stále mám trvalý pobyt v Bratislave, ale bývam tu,“ veselo približuje. „Tu žijem na samote. Nie je správne povedané, že to nie je ľahký život, ten život je presne taký, aký som chcel… Je tu veľa roboty, aj v záhrade, aj okolo domu, ale všetko to prináša radosť,“ dopĺňa
Viac domov a detí, viac daní
Trend návratu ľudí na dedinu podčiarkuje aj starostka obce Tuchyňa neďaleko Ilavy, ktorá vlani získala titul „Naj dedina roka“. Gabriela Švecová vraví, že toľko nových stavebných povolení ako vlani ešte nevydávali. „Dokonca aj ľudia, ktorí kedysi využívali rodičovské domy len ako chalupy, sa do nich teraz vracajú a chcú tam žiť natrvalo,“ mieni. Stavebné povolenia vydala väčšinou ľuďom z miest, napríklad z Dubnice nad Váhom. „Odráža sa to aj v počte narodených detí. Bežný priemer za posledných desať rokov býval okolo sedem ročne, a najnovšie sme ich mali už jedenásť,“ pridáva starostka.
V Budči pri Zvolene pribudlo v posledných rokoch takmer dvadsať rodinných domov a stále sa stavajú ďalšie. „S tým je spojený aj rast počtu obyvateľov. Takisto rastie záujem aj o staršie domy. Rast počtu obyvateľov je pre obec pozitívna skutočnosť, jednak vzhľadom k podielovým daniam a, samozrejme, aj pre naše školy a služby v obci. Pred pár rokmi mala naša materská škola 24 detí, teraz ich je 64,“ bilancuje starosta obce František Moravec.
Z mesta na vidiek? Nie celkom
Ľudia majú stále väčší záujem bývať v obciach pri Bratislave. „Prichádzajú mladí zo stredného a východného Slovenska. Väčšinou však nie z miest, ale z dedín. Chodia za prácou do Bratislavy alebo miest v blízkom okolí. Aj detí je neúrekom a musíme riešiť školy. Už sa ani nemáme kam rozširovať. Teraz máme prihlásených okolo 3 400 obyvateľov a ďalších niekoľko sto buď dostavuje domy, alebo ešte nie sú prihlásení,“ vysvetľuje starostka Malinova Eva Godová.
Ľudia sa sťahujú aj do Malej Idy neďaleko Košíc. „Aj u nás platí, že ľudia z miest chcú nájsť pokoj na dedine – a obce, ktoré sú blízko pri Košiciach, ako je aj naša, sú pre takýchto ľudí najzaujímavejšie,“ podotýka starostka Jana Kallová. V obci sa viac stavia, museli rozšíriť škôlku. „Máme 1 460 obyvateľov a obec sa stále rozrastá. Teraz nás čaká ďalšie rozširovanie, možno ešte takých sto domov. Ale zase odtiaľ-potiaľ, už by sa to mohlo aj zastaviť,“ vtipkuje.
Návraty ku koreňom?
Obce v okolí veľkých slovenských miest možno už nie sú typickým vidiekom, ale skôr zázemím miest. Mnohí na Slovensku sa však dnes vracajú napríklad aj k farmárčeniu.
„Slovensko je typicky vidiecka krajina, napriek tomu v posledných desaťročiach množstvo ľudí odišlo buď do väčších miest, alebo do zahraničia. Vidiek prestal byť atraktívny kvôli nedostatku pracovných príležitostí, a to najmä pre mladých ľudí. V posledných rokoch si však čoraz viac ľudí začína uvedomovať, že konzumný spôsob života a zhon v mestách im nevyhovuje. Časť z nich sa sťahuje do satelitných obcí pri veľkých mestách,“ poznamenal štátny radca Feik. „Nie je to však systémové riešenie, keďže aj tak dennodenne cestujú do väčších miest. Nakoniec možno títo ľudia bývajú v rodinnom dome, ale nejde o skutočné bývanie na vidieku. Naším cieľom je zvýšiť atraktivitu regiónov a vidieka so všetkým, čo k tomu patrí,“ zdupľoval.
Za pozitívny príklad zmeny dáva vyšší záujem o zdravé potraviny z regiónu. „Pribúdajú malé farmy, debničkári, obchody s miestnymi poľnohospodárskymi produktmi, lokálne trhy. To je príležitosť pre ľudí, aby mali na vidieku prácu a mohli tam žiť,“ uzatvára Feik s tým, že sa menia aj spotrebiteľské návyky: na prvých dvoch miestach pri kúpe potravín je totiž najnovšie kvalita a domáci pôvod. Cena skončila až na treťom mieste.