Čo bude znamenať toto rozhodnutie Ústavného súdu?
Presne to povedať neviem, nepoznám momentálne trestnoprávnu stránku veci. Pravdepodobne sa však orgány činné v trestnom konaní pokúsia obnoviť viaceré postupy vo veciach zavlečenia slovenského občana do cudziny, ale aj ekonomickej trestnej činnosti, ktorá mu bola kladená za vinu.
Ústavný súd mal na rozhodnutie 60 dní. Prečo bolo dôležité, aby rozhodol? Bola tu predsa aj možnosť, že by nerozhodol – a zrušenie amnestií by zrejme platilo tiež.
Nie som toho názoru, že bolo až také dôležité, aby Ústavný súd v tejto veci rozhodol. Najmä v situácii, ak jeho rozhodnutie vyústilo v podstate len do potvrdenia zrušenia amnestií parlamentom.
Zanikol rozhodnutím Ústavného súdu argument, že zrušenie amnestií narúša princípy deľby moci či retroaktivity, na čo okrem iného upozorňovali odporcovia ich rušenia, ku ktorým patríte aj vy?
Žiadny z týchto argumentov týmto rozhodnutím nezanikol. Argument o retroaktivite pritom považujem za ešte významnejší ako argument o deľbe moci. Hovorí o nemožnosti obnovenia trestnosti činu, ak už raz amnestiou zanikla. Takáto obnova trestnosti je niečím, čo si v právnom štáte iba ťažko možno predstaviť. Týmito argumentmi sa už v minulosti zaoberal napríklad aj Európsky súd pre ľudské práva, práve v súvislosti s Mečiarovými amnestiami. A v roku 2008 vyslovil záver, že sú nezrušiteľné.
Ide teda Ústavný súd od tejto chvíle proti rozhodnutiu Európskeho súdu?
No, zdráham sa použiť výraz, že proti. Vydal sa však rozhodne odlišnou cestou ako európsky súd. Medzinárodné príklady, ktoré sa používajú v prípadoch rušenia amnestií, sa predsa týkajú trestných činov úplne iného charakteru. Vo väčšine prípadov zločinov proti ľudskosti. Dnešok (31. máj 2017 – pozn. red.) považujem za čierny deň právneho štátu.
Aká je šanca, že Ivan Lexa môže v Štrasburgu uspieť, ak sa tam obráti?
Vidím šance ako vcelku dobré. Veď, ako som už spomenul, raz už s touto záležitosťou uspel. A pokiaľ európsky súd svoje stanovisko nezmení – čo síce nie je vylúčené, ale ani veľmi pravdepodobné – má dosť vysokú šancu na úspech.
Aký postup by mal teraz zvoliť Okresný súd Bratislava III, kam prokurátor Michal Serbin podal ešte v roku 2000 obžalobu na aktérov únosu Kováča mladšieho do Rakúska?
Ak je skutočne podaná obžaloba na niektorom súde, predpokladám, že sa dostávame do štádia predbežného prejednania obžaloby. Čiže, povedané veľmi zjednodušene, predseda senátu alebo samosudca by ju mal preskúmať a rozhodnúť, či ju prijme, alebo vráti naspäť prokuratúre. Neviem však odhadnúť, ktorý postup zvolí. To by som už naozaj musel podrobne poznať spis.