Lexa ako bývalý riaditeľ SIS je jeden z trinástich spoluobžalovaných v kauze zavlečenia Kováča ml. do Rakúska. Mečiarove amnestie doteraz bránili aktérov únosu postaviť pred súd.
V kauze zavlečenia začne konať Okresný súd Bratislava III po tom, čo vyjde v Zbierke zákonov rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že zrušenie Mečiarových amnestií je v súlade s ústavou. Malo by sa tak stať vo veľmi krátkom čase. Advokát Peter Kubina, ktorý zastupoval parlament pri obhajobe zrušenia amnestií pred Ústavným súdom, si netrúfa odhadnúť, koľko súdny proces vo veci únosu potrvá. „Závisí to od toho, či to zoberie do rúk niekto aktívny na prokuratúre a na súde a bude celú vec chcieť riešiť zodpovedne, alebo ju bude alibisticky naťahovať,“ uviedol Kubina. Podľa neho „musí prejsť prvostupňové súdne konanie, druhostupňové, odvolacie, dovolacie, potom musí podať ústavnú sťažnosť a až keď neuspeje ani na jednom z týchto stupňov, môže sa obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva,“ povedal Kubina. Znamená to, že najskôr sa musia vyčerpať všetky vnútroštátne opravné prostriedky.
Lexov advokát Hlbočan celú vec vidí inak. Poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP) už v minulosti rozhodol, že ľudské a občianske práva Lexu boli porušené po prvom zrušení amnestií za Dzurindovej vlády. „To znamená, že ak tá vec bola skončená, o čom ESĽP vo svojom rozhodnutí hovorí, môžete sa obrátiť naň okamžite,“ povedal Pravde Hlbočan. Bývalý šéf tajnej služby sa na ESĽP obrátil v roku 1999 a sťažoval sa, že boli porušené jeho ľudské práva – prezumpcia neviny a uvalenie nezákonnej väzby.
Hlbočan zdôraznil, že priamo v Charte ľudských práv je ustanovenie, ktorým sa zakazuje retroaktívne rozhodovanie a prijímanie zákonov, čo sa podľa neho v prípade zrušenia amnestií stalo. Myslí si tiež, že nie je ani možné začať súdne konanie. Advokát Kubina, naopak, hovorí, že podanie do Štrasburgu by bolo „iba pre dojem“ a malo by byť odmietnuté.
Aký bude ďalší postup v kauze únosu? Okresný súd Bratislava III najskôr pridelí vec náhodným výberom niektorému z trestných sudcov. Ten po preštudovaní spisu, ktorý má okolo 20-tisíc strán, rozhodne, či obžalobu prijme, alebo ju vráti do prípravného konania, teda vyšetrovateľom a prokurátorovi. V tom prípade by sa ešte spis dopĺňal napríklad o nové výpovede.
Krajská prokuratúra v Bratislave zatiaľ nepovedala, aký postup zvolí. „Je potrebné počkať na príslušné opatrenia uvedeného súdu súvisiace so zrušením amnestií,“ reagovala krajská prokuratúra.
Cestu k vysporiadaniu sa s kauzou únosu Kováča ml. po 22 rokoch umožnil parlament. V apríli prijal uznesenie, ktorým zrušil amnestie Vladimíra Mečiara, ten ich udelil ako zastupujúci prezident v marci a v júli 1998. Ústavný súd v stredu rozhodol, že zrušenie amnestií je v súlade s ústavou. Predchádzala tomu však zmena ústavy, ktorá dáva parlamentu možnosť zrušiť amnestie a milosti hlavy štátu, ak odporujú demokratickému a právnemu štátu.