Bývalý minister obrany Martin Glváč (Smer) pri obstarávaní tvrdil, že nové vrtuľníky Black Hawk budú mať na Slovensku rozsiahlu podporu – pozemný personál, kompletnú starostlivosť aj dokonalé zázemie. Keďže rezort nakúpil mašiny v základných vyhotoveniach, ktoré si vyžadujú výrazné úpravy a prezbrojenie, prisľúbil Glváč vykonanie rozsiahlych opráv. Údržba a servis vrtuľníkov Black Hawk je pritom rovnako nákladnou investíciou ako ich samotná kúpa.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kým odborníci bijú na poplach, štát zachováva pokoj. Nové Black Hawky si totiž vraj žiadne generálne opravy nevyžadujú. Má pri nich údajne ísť o takzvaný bezgenerálkový moderný trend údržby vrtuľníkov. „Vykonáva sa na základe technického stavu agregátov a systémov po odlietaní určitého počtu hodín. Takýto servis budú schopní robiť špecialisti vzdušných síl. Práce vyššieho rozsahu by mohli vykonávať podniky domáceho obranného priemyslu po získaní potrebných certifikátov a oprávnení od výrobcu,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu obrany Danka Capáková.
Jednou stránkou mince je výcvik pilotov a pozemného personálu, tou druhou je stále náročnejšia údržba a rozsiahle opravy, pri ktorých sa vrtuľníky rozoberajú. Štát počítal s možnosťou, že úpravy osvedčených strojov a ich modernizáciu bude riešiť „,za pochodu“, teda súbežne s vývojom nových systémov a technológií vo vojenskom letectve. Koľko však napokon zaplatí za vylepšenia strojov, známe nie je. Ani to, či sa s problémovými otázkami nebude musieť napokon predsa len obrátiť na susedov z Česka alebo Poľska.
Ministerstvo by teoreticky mohlo poveriť touto úlohou Letecké opravovne v Trenčíne, najprv by však bolo nutné zakúpiť náležité certifikácie priamo od výrobcu. Vláda na ne totiž zrejme trošku pozabudla. „Letecké opravovne Trenčín neboli zapojené do vládneho kontraktu, keďže prevádzkové opravy sa mali vykonávať priamo na leteckej základni technikmi vzdušných síl,“ priblížil rozsah zmlúv asistent bývalého ministra Martin Čambalík.
„Najlepším variantom by bolo takéto opravy a generálne kontroly vykonávať v susednom Poľsku, kde ich majú vyrábať. U nás nie je také centrum, ktoré by malo obdobné skúsenosti s týmto konkrétnym typom. Navyše výhodou by bola aj dostupnosť, pretože z Prešova je to do výrobného závodu v Poľsku asi hodinka letu. Ako sa štát nakoniec rozhodne, je ťažké predpokladať,“ zdôraznil bezpečnostný analytik Peter Švec.
Podľa slov bývalého vojenského pilota sú skutočnosti deklarované bývalým vedením rezortu obrany nereálne. Kriticky vníma aj počet obstaraných vrtuľníkov, Slovensko ich podľa jeho slov potrebuje oveľa viac. Suma presahujúca 250 miliónov eur bola podľa odborníka využitá neefektívne. „Je evidentné, že cena je prehnaná a neprimeraná. Faktom je, že Slovensko nutne potrebuje nové vrtuľníky. Štát však mohol za rovnakú sumu zabezpečiť oveľa viac strojov tejto kategórie vo vyváženejšom vybavení a špecifikáciách,“ povedal.
Slovensko sa vďaka meganákupu má stať lídrom vo výcviku a údržbe tohto typu vrtuľníkov v rámci strednej Európy. Nové mašiny UH-60 Black Hawk majú byť plne kompatibilné s technikou našich spojencov. V porovnaní s technicky zastaranými ruskými Mi-17, ktoré Ozbrojené sily SR využívajú dnes, sú jednými z najmodernejších modelov používaných v rámci NATO. Je možné ich plnohodnotne nasadiť pri domácom krízovom manažmente, ako aj využiť ich v medzinárodných operáciách.