Päť okresných súdov by sa spojilo a lukratívne budovy, v ktorých sídlia, by šli na predaj. Alternatívou je, že by sa potom všetci nasťahovali do prenajatých priestorov. Sudcovia v tejto súvislosti hovoria o biznise s nehnuteľnosťami v centre hlavného mesta.
„Ak pani ministerka spravodlivosti tieto argumenty nevyvráti, resp. o vyhovujúcich súdnych budovách prezentuje nepravdivé údaje, potom vzniká priestor na špekulácie a vážne obvinenia,“ myslí si prezidentka združenia a sudkyňa Krajského súdu Bratislava Katarína Javorčíková.
Vaše združenie nesúhlasí so zámerom mestského súdu v Bratislave. Čo v tomto projekte vidíte ako najvážnejší problém?
Sudcovia sa zhodli, že ministerstvo sa púšťa do nákladného finančného projektu, o ktorý nikto nežiada a pre fungovanie súdov v Bratislave sú potrebné úplne iné naliehavé riešenia. Predovšetkým nie je zabezpečený základ fungovania súdov – schopný, odborne pripravený a stabilizovaný súdny aparát. S čistým platom pre asistentku sudcu cca 380 eur, čo je pri hranici životného minima, je takmer nemožné vôbec získať vyhovujúcu kvalifikovanú silu a ak sa to aj náhodou podarí, za takého ohodnotenie nie je udržateľná. Sudcovia nevedia pochopiť, prečo sa peniaze (ak sa vedia nájsť na projekt) nemôžu hneď využiť na tieto akútne a chronicky neriešené potreby súdov, a to nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku. Podľa môjho osobného názoru, keď štát nevie dostatočne finančne zabezpečiť základné funkcie pre výkon súdnictva, rozmýšľať o zriadení megasúdu v Bratislave je ako začať stavať vilu na prehnitých základoch.
Niektorí sudcovia spomínajú biznis s budovami, že je za tým predaj lukratívnych budov. Vnímate to tak aj vy?
Pokiaľ o biznise s budovami bratislavskí sudcovia hovorili na osobnom stretnutí s pani ministerkou v Omšení, nebol to ich názor, iba citovali, čo sa o tom verejne hovorí. V každom prípade nemožno tvrdiť, že by súčasné budovy štyroch okresných súdov na území hlavného mesta nezodpovedali potrebným štandardom na súdne budovy. Sú to pomerne nové budovy, plne prispôsobené na ich účel a sudcovia nikdy nevzniesli požiadavku na ich výmenu. Výnimkou je len veľmi zlá situácia na Okresnom súde Bratislava I, ktorá sa dlhodobo nerieši. Ak pani ministerka spravodlivosti tieto argumenty nevyvráti, resp. o vyhovujúcich súdnych budovách prezentuje nepravdivé údaje, potom vzniká priestor na špekulácie a vážne obvinenia, ako uvádzate.
V čom je podľa vás problematický prenájom budovy mestského súdu?
Ak by teoreticky nastala situácia vytvorenia jedného veľkého mestského súdu ako jediného prvoinštančného súdu na území Bratislavy, vznikli by veľké nároky na nájdenie vhodnej budovy a jej prispôsobenie potrebám súdenia. Bolo by v nej okolo 150 sudcov, minimálne raz taký počet súdnej administratívy, k tomu správa súdov. Muselo by tam byť minimálne 75 vhodných pojednávacích miestností, k tomu vyhovujúce spoločné priestory pred nimi pre informačné centrum, možnosti stravovania, parkovania a pod. Ak by takáto budova nepatrila štátu a musel by sa do nej investovať veľký balík peňazí, existovalo by potenciálne riziko, že súkromný vlastník budovy by mohol prenájom časom vypovedať, resp. neúnosne zvyšovať nájomné. Teraz sú všetky súdy umiestnené v štátnych budovách, pričom pre Okresný súd Bratislava I je zakúpená vhodná historická budova v lukratívnej časti tohto obvodu.
Sledujete osud budovy na Lazaretskej 3, ktorá mala slúžiť pre potreby Okresného súdu Bratislava I? Prečo sa s ňou za štyri roky nič nespravilo?
O tejto budove mám len základné informácie. Rozhodne nepovažujem za dobré, že v situácii, v akej sa celé roky Okresný súd Bratislava I nachádza, sa s touto budovou nič neurobilo. Netýka sa to len ministerky Žitňanskej, ale hlavne jej predchodcu. Keď sa budova kupovala, mal existovať jasný investičný zámer s potrebným finančným krytím a termínmi. Teraz však počúvame, že ministerka Žitňanská prehodnocuje najprv to, akou formou budú okresné súdy v Bratislave vôbec fungovať a od toho má závisieť aj rekonštrukcia tejto budovy. Takýto prístup nesvedčí o dobrom hospodárení s majetkom štátu a skutočnom záujme vyriešiť v primeranom čase neúnosnú situáciu na tomto dôležitom súde. Zvlášť keď majoritu vo vláde mala a má stále rovnaká politická strana.
Ako bude vaše združenie postupovať pri rokovaniach o tomto zámere?
Združenie za otvorenú justíciu sa na pozvanie pani ministerky zúčastnilo jedného z prvých neformálnych stretnutí k tomuto zámeru, keď náš zástupca žiadal, aby zámer pani ministerka prioritne prerokovala so sudcami dotknutých súdov. To sa začalo diať na spoločnom stretnutí v Omšení, ktorého som sa zúčastnila aj ja osobne, a bude pokračovať 7. júna na Okresnom súde Bratislava V. Vo veci sme zaujali aj oficiálne stanovisko, ktoré sme doručili pani ministerke a všetkým sudcom. To je zatiaľ všetko, čo sa dalo z našej strany v tejto situácii urobiť.