Sami boli pritom kedysi jeho súčasťou a svedčia proti bývalým kamarátom mafiánom. Kým žalujúca strana považuje ich svedectvá za kľúčové, obhajoba týchto korunných svedkov obžaloby rad-radom napáda. Podľa nej vypovedajú účelovo s cieľom zmierniť svoje tresty.
Spochybňovanie korunného svedka kajúcnika je čoraz častejšie v rámci súdnych pojednávaní, ktoré sa týkajú podsvetia. Rezort spravodlivosti vníma takúto formu svedectva za kľúčovú a potrebnú, pripomína, že zákon je nastavený dobre. „Tento inštitút má svoje opodstatnenie. Je vecou orgánov činných v trestnom konaní a súdu, aby pri jeho aplikácii postupovali v súlade so zákonom a nedochádzalo tak k jeho zneužívaniu, respektíve účelovému zneužívaniu,“ uviedol v stanovisku hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.
Podotkol, že je nutné postupovať obozretne, na druhej strane rozumie argumentácii prokurátorov, ktorí sa často bez takýchto kľúčových svedkov ocitajú v slepej uličke. „Trestný poriadok upravuje viacero inštitútov zabezpečovania informácií pre účely trestného konania. To ale nevylučuje tvrdenie prokuratúry, že v niektorých veciach ide o významný inštitút, bez ktorého sú v dôkaznej núdzi,“ ozrejmil Bubla a dodal, že nateraz rezort spravodlivosti o legislatívnej úprave danej problematiky neuvažuje.
O koho vlastne ide?
Kto sú vlastne títo korunní svedkovia? Ide o ľudí, ktorí odhaľujú pozadie organizovaných skupín, sami do nich patrili. Sú obvinení v iných prípadoch a spoluprácou s vyšetrovateľmi sa snažia o nižší trest. Na podobných svedectvách stavajú súdne procesy aj v zahraničí, napríklad v Taliansku či Spojených štátoch, kde sú zločinecké skupiny sofistikované a dobre organizované.
Druhou stránkou mince je dôveryhodnosť a osobná motivácia kajúcnikov, ktorí často prifarbujú udalosti, len aby sa sami vyhli dlhoročným trestom. Odborník na trestné právo a advokát Ondrej Mularčík považuje takýchto korunných svedkov za problematickú časť súdnych procesov. „Je absolútne jasné a logické, že si spolupracujúci obvinení sledujú svoje vlastné záujmy. Veľakrát je trestné stíhanie v ich prípadoch podmienečne zastavené či rozhodnuté s menšou trestnou sadzbou za spoluprácu. Ide však o bežnú prax, že sú využívaní ľudia, ktorí sú ochotní spolupracovať pri vyšetrovaní,“ ozrejmil problematiku Mularčík.
V praxi sa snaží prokurátor podložiť dôveryhodnosť informátorov viacerými a doplňujúcimi dôkazmi, čo sa však nie vždy musí aj podariť. „Samotná výpoveď kajúcnika nemusí byť vierohodná, pravdivou sa stáva práve ostatnými dôkazmi. Princíp fungovania aj v zahraničí je postavený na pravdivej výpovedi, v opačnom prípade sa automaticky stáva pre obžalobu nepoužiteľným,“ poukázal Mularčík.
Prokuratúra nemá jasný názor
Generálna prokuratúra k tejto problematike detailné stanovisko nemá, hovorkyňa Andrea Predajňová sa vyjadrila, že otázky ohľadom kajúcnikov sú pre konkrétnych prokurátorov, ktorí dozorujú súdne procesy s mafiou.
Dôležitosť takýchto svedectiev potvrdil prokurátor, ktorý si neželal byť menovaný. Podľa jeho slov majú kajúcnici hlavný podiel v súdnych procesoch, bez nich by bolo odsúdenie páchateľov oveľa zložitejšie.
„Kajúcnik je základný stavebný kameň v boji proti organizovanému zločinu, bez pomoci by prakticky žiaden proces s mafiou nebol. Bez niekoho, kto v takejto zločineckej organizácii pôsobil, odhalíte iba pešiakov, k riadiacej zložke mafie sa bez týchto ľudí dostať jednoducho nedá,“ argumentoval prokurátor a dodal, že dohodu o vine a treste predsa posudzuje súd, čiže o zaujatosti nemôže byť reč.
Obhajca Ľuboša F., Ladislav Kuruc, ktorého klient čelí viacerým obvineniam v rámci súdnych procesov s organizovanými skupinami, má na výpovede kajúcnikov jasný názor.
„Aby bolo jasné, súdy nehovoria, že je táto forma svedectva nezákonná, ony hovoria o tom, že kajúcnik má byť len akousi cestou k ďalším dôkazom. Ale položiť vinu a odsúdiť niekoho len na základe výpovede jedného svedka je neprípustné. Toto tvrdenie podporuje aj napríklad ústavný súd v Českej republiky, ale aj mnohé ďalšie inštitúcie v Európe či vo svete,“ objasnil advokát. Dodal, že význam korunných svedkov je nepopierateľný, pokiaľ je však podložený ďalšími dôkazmi.
Rozpory v právnej obci vyvolali aj rozličné stanoviská dvoch senátov Najvyššieho súdu. Prvý pod vedením Štefana Harabina vo februári zrušil rozsudok s doživotným trestom, ktorý vyniesol Špecializovaný súd nad bývalým šéfom sýkorovcov Róbertom Lališom. Harabin argumentoval, že sudcovia boli zaujatí, lebo rozhodovali aj o dohode o vine a treste nad iným členom sýkorovcov. Druhý senát Najvyššieho súdu pod vedením Juraja Klimenta v marci takúto právnu argumentáciu odmietol.
Zjednotenie názoru prinieslo až trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu v apríli, ktoré dalo za pravdu Klimentovi. Senát pod Klimentovým vedením stanovil, že súd môže dohodu o vine a treste odmietnuť len vtedy, ak je nespravodlivá alebo je trest navrhovaný obvinenému neprimeraný. Súd podľa senátu nevykonáva žiadne dokazovanie, ktoré by mohlo prejudikovať jeho názor na vinu spolupáchateľov.