Žiaci v krajinách s lepšími výsledkami v PISA netrávili viac času učením sa

05.06.2017 11:38
písanie, deti, kreslenie
Slovenskí žiaci strávia necelých 43 hodín týždenne učením sa v škole alebo mimo školy, čo je blízko priemeru OECD. Autor:

Žiaci v krajinách s lepšími výsledkami v testovaniach PISA nemuseli stráviť viac času učením sa. Zdá sa však, že sa učia efektívnejším spôsobom.

Napríklad si môžu robiť domáce úlohy v špeciálnych školských miestnostiach, ku ktorým má na Slovensku prístup len necelá polovica žiakov. V priemere OECD sú to približne tri štvrtiny žiakov. Vyplýva to z komentára Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorý analyzoval údaje zo štúdie PISA 2015. Komentár zverejnilo ministerstvo školstva na svojej internetovej stránke.

Slovenskí žiaci strávia necelých 43 hodín týždenne učením sa v škole alebo mimo školy, čo je blízko priemeru OECD. Napríklad fínski žiaci strávili učením sa podobný počet hodín v škole a dokonca o sedem hodín za týždeň menej mimo školy. Napriek tomu dosiahli v každom predmete výrazne lepšie výsledky než slovenskí žiaci.

Inštitút vzdelávacej politiky tiež upozorňuje, že na Slovensku stúpol podiel žiakov, ktorí počas posledných dvoch týždňov pred písaním testu PISA prišli neskoro do školy. Odpovedalo tak približne 37 percent slovenských žiakov, čo je oproti roku 2012 nárast o 11 percentuálnych bodov. Aj napriek tomuto nárastu je však tento podiel nižší než v priemere OECD (40 percent). Viac meškali na hodinu najmä žiaci zo socioekonomicky znevýhodneného prostredia. Žiaci, ktorí meškali na vyučovanie, zároveň dosahujú výrazne nižšie skóre v prírodovednej gramotnosti.

Väčšie školy – lepšie výsledky

Inštitút sa venoval aj vplyvu veľkosti školy na výsledky žiakov. Na Slovensku aj v priemere krajín OECD dosahujú žiaci vo väčších školách len mierne lepšie výsledky v prírodovednej gramotnosti než žiaci z menších škôl. V prípade hodín vyučovacieho jazyka sa 15-roční žiaci na Slovensku učia v menších triedach, ako je to v priemere krajín OECD. V slovenských triedach je na týchto hodinách priemerne 22 detí, čo je o štyroch žiakov menej ako v priemere OECD a o dvoch menej ako v priemere EÚ. Učitelia v menších triedach na Slovensku vo väčšej miere prispôsobujú vyučovanie vedomostiam a potrebám žiakov. V menších triedach môže byť totiž jednoduchšie vytvoriť si vzťahy s učiteľmi, čo môže mať pozitívny vplyv na dochádzku, zníženie problémov s disciplínou, komunikáciu s rodičmi a integráciu znevýhodnených de­tí.

Ďalšou pozorovanou oblasťou bola kvalita učiteľov. Na Slovensku podľa Inštitútu vzdelávacej politiky existuje pozitívny trend v príprave učiteľov na hodiny a pri dochádzke učiteľov. Avšak kvalita vyučovania je na hodinách prírodovedných predmetov oproti priemeru OECD podľa slovenských žiakov nižšia. Slovensko má druhé najnižšie skóre v indexe prírodovednej výučby. Slovenskí žiaci totiž odpovedali, že učitelia prírodovedných predmetov len málokedy vysvetľujú vedecké myšlienky, diskutujú o žiackych otázkach, demonštrujú myšlienky alebo diskutujú s triedou. Skoro štvrtina slovenských študentov tiež odpovedala, že na hodinách prírodovedných predmetov učiteľ nikdy alebo takmer nikdy neprispôsobí hodinu potrebám a vedomostiam triedy, neposkytne individuálnu pomoc, ak má žiak problémy s pochopením témy či úlohy a nezmení štruktúru hodiny pri téme, ktorú má väčšina žiakov problém pochopiť. V priemere OECD tak indikovala len necelá pätina žiakov.

Materská škola má na deti vplyv

Pri žiakoch skúmali aj účasť na predškolskom vzdelávaní. Na Slovensku aj v OECD väčšina žiakov navštevovala materskú školu. Na základe žiackych odpovedí na Slovensku chodilo do materskej školy približne 96 percent žiakov, priemer OECD je 95 percent. Slovenskí žiaci dosahujú s každým rokom návštevy materskej školy priemerne o 11 bodov vyššie skóre v prírodovednej gramotnosti než žiaci, ktorí materskú školu nenavštevovali. V priemere OECD sú to štyri body.

Významný vplyv na výsledky žiakov má na Slovensku socioekonomické zázemie. Rozdiel v prírodovednom skóre medzi žiakmi s vysokým a nízkym socioekonomickým statusom je až 101 bodov, oproti 88 bodom v priemere OECD. Pritom prostredie, v ktorom deti vyrastajú, ich socioekonomické zázemie, vybavenie domácnosti, výchova v jednočlenných rodinách by podľa Inštitútu vzdelávacej politiky v kvalitnom vzdelávacom systéme nemali mať zásadný vplyv na výsledky žiakov. Inštitút vo svojom komentári uvádza, že slovenské školy, ktoré vo väčšej miere navštevujú žiaci s nízkym socioekonomickým zázemím, ponúkajú nižšiu kvalitu vzdelávania.

#OECD #PISA #testy #žiaci
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk