Skupiny sú založené na úzkej rodinnej väzbe a preniknúť do ich štruktúr je pre vyšetrovateľov prakticky nemožné. Prípadných svedkov, ktorí v nich pôsobia, odrádza aj pomsta, ktorá by sa dotkla aj ich rodín. Polícia si tak musí nájsť nové taktiky a postupy, aby mohla týchto mafiánov eliminovať.
Rusi, Ukrajinci, Albánci či Uzbeci v súčasnosti operujú na územiach, ktoré kedysi ovládali slovenské gangy. Uvádza to správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za rok 2016. Albánci sa pritom u nás usadili už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a angažujú sa najmä v drogovom biznise.
„Existencia a spôsob činnosti sú založené na etnickom a rodovom základe, kde sa páchatelia nielen dobre poznajú, ale majú medzi sebou silné rodinné väzby. Za takýchto okolností je prakticky nemožné získať informácie a poznatky o ich zložení, organizačnej štruktúre a spôsoboch páchania trestnej činnosti,“ vysvetlila k skupinám, ktoré ovládajú ľudia zo zahraničia, hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Podľa jej slov nie je možné v súčasnosti bližšie konkretizovať, na akú trestnú činnosť sa títo zamerali.
Zábojník: Mieru viny nesie určite aj štát
„V deväťdesiatych rokoch bola mafia na Slovensku viac-menej národných rozmerov, pôsobili tu v podstate iba domáce skupiny. Postupom času sa táto situácia začala meniť, do istej miery domáci zločinci cudzincov dokázali vytlačiť mimo nášho územia. Teraz, keď sú všetci vo väzení, je samozrejmé, že dostávajú príležitosť Albánci, Turci či iné národnosti. Ich hlavnou "náplňou práce“ bola drogová trestná činnosť, ktorú sa snažili rozbehnúť na rôznych diskotékach, v nočných baroch či kaviarňach. Mieru viny nesie určite aj štát, ktorý dovolil takýmto osobám operovať na našom území a nezakročil tak, ako mal," myslí si bezpečnostný expert Juraj Zábojník.
Podľa správy prokuratúry sa ťažko v takýchto skupinách hľadajú svedkovia. „Pokiaľ sa v ojedinelom prípade stane, že niekto z takejto skupiny začne spolupracovať s políciou, vystavuje nebezpečenstvu ohrozenia života a zdravia nielen seba, ale aj svoju rodinu nachádzajúcu sa na území domovského štátu,“ doplnila Tökölyová.
Dokument tiež konštatuje, že organizovaný zločin sa ako taký poučil a v poslednom období čoraz viac aktivít preniesol z klasického výpalníctva, násilnej a drogovej trestnej činnosti do oveľa sofistikovanejších a výnosnejších foriem. Takáto trestná činnosť je náročnejšia na odhalenie a usvedčenie páchateľov. Prevažujú ekonomické podvody v rámci čerpania eurofondov a daňové trestné činy.
Problém nie je len v samotných mafiánoch
Ako sa teda polícia s touto prekážkou chce vysporiadať, zostáva otázne. Slovenské skupiny sa podarilo rozložiť najmä na základe výpovedí členov mafiánskych zoskupení. Na problematiku sme sa opýtali aj prezídia Policajného zboru. Na naše otázky do uzávierky neodpovedali.
Zábojník však problém vidí inde, nie v samotných mafiánoch. „Jedným dôvodom, prečo je odhalenie páchateľov náročnejšie, môže byť fakt, že majú tieto skupiny krytie na vyšších miestach, či už v biznis sfére, alebo v radoch štátnej správy. Organizovaný zločin je od takejto spolupráce závislý a bez potrebných informácií by prakticky nemohol existovať. Vážnou vecou sú tiež skorumpovaní policajti, ktorí kryjú tieto zločiny a snažia sa mariť vyšetrovanie rôznymi úkonmi,“ myslí si bezpečnostný expert.
Podľa jeho slov existuje viacero spôsobov ako „čierne ovce“ v radoch polície odhaliť, ako príklad uviedol detailné preverenie daňových priznaní či kompletné preverenie pohybov na bankových účtoch.
Kubík: Polícii chýbajú systémové opatrenia
Situáciu podľa neho komplikuje voľný pohyb v rámci Európskej únie, čo umožňuje páchateľom viaceré možnosti úniku. Zločinci doslova za pár hodín dokážu ujsť na vzdialenosť tisícov kilometrov. Otázne je, že či dokážu príslušníci bezpečnostných zložiek odkontrolovať presný pohyb takýchto rizikových osôb.
„Polícii chýbajú systémové opatrenia, ktoré dokážu takéto živly eliminovať. Pri vyšetrovaní sa stráca systematickosť práce, noví ľudia, ktorí nastúpia na miesta v Policajnom zbore, často nenadväzujú na svojich predchodcov, čo ja osobne hodnotím ako chybu,“ poukázal na medzery v práci polície bývalý policajný vyšetrovateľ Martin Kubík.
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry sa venuje tiež uzavretým trestným činom, ktorých bolo celkovo 114. Za uplynulý rok klesol aj počet obvinených, ktorí uzavreli dohodu o vine a treste (v roku 2015 ich bolo 34).
Číslo spolupracujúcich obvinených sa oproti roku 2015 prakticky nezmenilo, ich počet bol 21. Stále teda zohrávajú dôležitú úlohu pri súdnych procesoch s organizovaným zločinom. Celkovo bolo za závažné trestné činy odsúdených 72 osôb.
V uplynulom roku úrady zaznamenali prvý prípad terorizmu na Slovensku. Ide o páchateľa, ktorý dlhodobo posielal na súdy a ministerstvo spravodlivosti výhražné listy, v ktorých bola priložená rádioaktívna látka. Obsah dokumentu prerokujú poslanci na dnešnom parlamentom ústavnoprávnom výbore.