Skupina odmietnutých sa z roka na rok pomaly rozrastá, dokazujú to aj štatistiky. Ľudia, ktorí takýto pobyt potrebujú, si ho nakoniec platia sami, prípadne im pomôže rodina. Poisťovne sa bránia tým, že v tomto smere dodržiavajú zákony.
Asociácia kúpeľov, ktorá združuje 25 členov, tvrdí, že na výpadok klientov poistencov poukazovali už minulý rok. V roku 1996 podľa jej údajov odliečili kúpele 117 683 poistencov. V posledných rokoch toto číslo stúplo iba o pár tisíc.
„V nasledujúcich rokoch prišiel prudký prepad a až v roku 2005 sa situácia obrátila. V roku 2015 už počet klientov dosiahol 119 424,“ reagovala asociácia, ktorá pripomenula, že aj keď výdavky na zdravotnú starostlivosť v ostatných rokoch rastú, na kúpeľnej liečbe sa to neprejavuje. Tá je pritom najmenej nákladnou zdravotnou starostlivosťou. Po pobyte chronik berie oveľa menej liekov a určitý čas sa udrží v dobrej kondícii.
Čoraz viac takáto liečba padá na plecia pacientov. „Máme problém dostať sa do kúpeľov, ak sa nám to podarí, tak si polovicu musíme zaplatiť,“ poznamenala Katarína Felixová z pacientskeho združenia Spoločnosť Parkinson Slovensko. Tento trend odrážajú aj čísla Národného centra zdravotníckych informácií. Podľa neho sa v kúpeľoch v roku 2015 odliečilo 150-tisíc pacientov, poisťovne uhradili liečbu len 60-tisícom. Deväťdesiattisíc ľudí si pobyty hradilo z vlastných peňazí, z toho tretina boli cudzinci. Podobné čísla sú aj z roku 2014. Poisťovne zaplatili kúpele asi 61-tisíc poistencom.
Dôvody tohto stavu vidia kúpeľníci v nedostatočnej podpore zo strany štátu a miest a obcí, ako aj v obštrukciách zo strany zdravotných poisťovní. „Kladú administratívne prekážky, napríklad vyžadujú predpísaný počet návštev u špecialistu aj u pacientov s chronickými ochoreniami, u ktorých nie je možné zlepšenie,“ pripomenula predsedníčka asociácie Janka Zálešáková. Kúpeľné domy už preto začali rokovania s poisťovňami.
„Žiaľ, stretávame sa s tým, že poisťovne žiadosti o kúpeľnú liečbu za posledné tri roky zamietajú čoraz viac,“ potvrdzuje lekár Karol Horňáček zo Slovenskej spoločnosti fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Dôvody, prečo je to tak, sám nevie vysvetliť. Veľakrát lobuje v poisťovni za pacientov, no podľa jeho slov sa mu nepodarí vybaviť nič.
Zdravotné poisťovne sa bránia tým, že postupujú podľa zákona. „Všeobecná zdravotná poisťovňa schvaľuje kúpeľnú liečbu na základe návrhu ošetrujúceho lekára, ak návrh spĺňa indikačné kritériá určené zákonom, poisťovňa návrh schváli,“ povedala hovorkyňa Viktória Vasilenková.
Hlavným dôvodom je nesplnenie kritérií
Najčastejším dôvodom zamietnutia býva podľa nej nesplnenie indikačných kritérií, chýbajúca predchádzajúca ambulantná alebo ústavná liečba, prípadne kontraindikácie, čiže ak je napríklad pacient po infarkte srdca a fajčí, vtedy na kúpele z verejného poistenia nemá nárok. Najväčšia poisťovňa odsúhlasila liečbu najväčšiemu množstvu pacientov v roku 2014 (43 607, z toho takmer 23 500 dospelých). Vlani síce poslala na liečenie najviac dospelých (24 600), ale bolo to na úkor detí. Poisťovňa zamietla minulý rok cez desaťtisíc žiadostí, rok predtým to bolo o sto menej.
„V platnej legislatíve je presne stanovené, s akými diagnózami sa do kúpeľov chodí a za akých podmienok, teda aké sú indikačné kritériá,“ reagoval na kritiku pacientov PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský. Súkromná poisťovňa podľa údajov schvaľuje stále menej kúpeľných návrhov. Kým v roku 2014 sa takto liečilo takmer 18-tisíc jej poistencov, minulý rok to bolo o 1 500 menej.
Union v roku 2015 zamietla cez 660 návrhov, minulý rok to bolo takmer 730. Ministerstvo zdravotníctva si nemyslí, že máme pre kúpele prísnu legislatívu. Berie ich iba ako doplnkovú liečbu, ktorá nemôže nahradiť tú ambulantnú. „To znamená, že kúpele sú pre pacientov, ktorí sú pravidelne sledovaní a liečení v odbornej ambulancii, prípadne sú po operácii,“ podčiarkla hovorkyňa Zuzana Eliášová.
Lekár špecialista Horňáček si myslí opak. Podľa neho by sa na kúpele nemalo pozerať ako na doplnok, ale ako na súčasť komplexnej starostlivosti o pacienta. „Keď k nám príde na ambulantné vyšetrenie pacient, tak v drvivej väčšine zvládneme vyriešiť jeho problémy tu. Časť chorých musí ísť do nemocnice, a keď nepomôže jedno ani druhé, nastupujú kúpele,“ vysvetlil odborník. Človek tam má široké spektrum procedúr, nemusí na ošetrenie cestovať, je v pokoji. Efekt takejto liečby je podľa neho silný.
Kúpeľná liečba sa využíva takmer v celej medicínskej oblasti, od internistických ochorení, ako sú srdcovo-cievné, pľúcne, tráviace, alergie, astma, kožné ochorenia, pohybový systém, poruchy metabolizmu, cukrovka. Komplexnejšie liečiť sa tu dá aj obezita, lebo hneď môžu nastaviť diétu, pohybový režim, presne stravovanie.
Efekt kúpeľov pomáha tak, že mnohí nemusia podstúpiť ďalšiu liečbu, brať lieky, sú ušetrení od bolestí alebo hospitalizácií. Napríklad pri ťažkých artrózach, vyšúchaných kĺboch, má veľká časť pacientov aj trištvrte roka pokoj. „Samozrejme buď znížia, alebo aj vysadia analgetiká, alebo nemusia absolvovať ambulantnú liečbu. Stav pacientov sa naozaj výrazne zlepší,“ uzavrel Horňáček.