Porastú penzie zase každému rovnako?

Rodí sa nový vzorec, podľa ktorého sa budú zvyšovať dôchodky v budúcom, ale aj v ďalších rokoch. Mal by sa v ňom zohľadniť nielen rast cien, ale aj rast miezd pracujúcich ľudí.

, 08.06.2017 07:00
dôchodcovia, penzisti, dôchodok Foto:
Ilustračné foto.
79

A zároveň v ňom má byť zavedená „bezpečnostná poistka“, ktorá každému penzistovi zaistí nárast dávky aspoň o istú minimálnu sumu. Takto uvažuje ministerstvo práce, ktoré momentálne pripravuje dôchodkový valorizačný model s výhľadom na dlhšie obdobie. V najbližšom čase sa k nemu budú vyjadrovať partneri v koalícii, tripartite aj odborníci. Národná rada by ho mala prerokovať v septembri.

V prípade nízkej inflácie môžu všetkým pridať rovnako

Sociálny rezort zatiaľ informácie Pravdy o štruktúre vzorca odmieta potvrdiť, ale ani ich nevyvracia. „Ešte nemôžeme povedať viac ako doteraz. Teda že pán minister Ján Richter sa naďalej prikláňa k tomu, aby valorizácia bola aj na budúci rok minimálne dvojpercentná,“ odpovedal včera hovorca Michal Stuška. Dve percentá však môžu byť práve tou poistkou, vďaka ktorej aj najnižšie penzie narastú relatívne slušne.

Na základe nového vzorca by sa dôchodky po piatich rokoch, keď sa valorizovali o pevnú sumu, mali znovu začať dvíhať percentuálne. Lenže v prípade nízkej inflácie či nevýrazného rastu miezd sa môže stať aj to, že takmer všetci dôchodcovia dostanú v januári pridanú znovu len rovnakú sumu – vo výške garantovanej poistky.

Ak by sa navyše poistka stanovila ako dve percentá vyplácanej priemernej sumy dávky daného typu, ako to naznačuje Richter, budúcoročná valorizácia by v podstate iba skopírovala tohtoročnú.

Už teraz je totiž zrejmé, že inflácia k rozhodujúcemu 30. júnu bude znovu nízka, odhadom len na úrovni 0,7 percenta. Keďže priemerný starobný dôchodok dosahuje v súčasnosti okolo 430 eur, väčšina seniorov by si valorizáciou prilepšila o 8,60 eura. Iba ľudia s penziami nad 800 eur, ktorých je iba 18-tisíc tisíc z celkového počtu vyše milióna poberateľov dávok, by dostali sumu prevyšujúcu túto poistku.

Rovnostárstvo môže vyvolať sociálny konflikt

O pevnú sumu, teda každému s rovnakým typom dávky rovnako, sa penzie zvyšovali ostatných päť rokov. Malo to solidárne pomôcť trochu priblížiť nízke dôchodky k vyšším. Od budúceho roka sa však malo podľa zákona, ktorý stále platí, zase prejsť na valorizáciu percentuálnu. Čiže výraznejšie sa mali začať dvíhať vyššie dôchodky.

Ak by sa aj v budúcich rokoch pridávalo každému penzistovi rovnako, teda bez rozdielu, či odpracoval 15 alebo 45 rokov, alebo či do sociálneho systému odviedol málo či veľa peňazí, mohol by vzniknúť sociálny konflikt.

„Päťročná valorizácia o pevnú sumu trochu zatvorila nožnice medzi nižšími a vyššími dôchodkami. Teraz treba znovu niekoľko rokov myslieť na to, aby sa ľuďom s vyššími penziami, ktorí zrejme aj dlhšie pracovali a do sociálneho systému aj oveľa viac odviedli, prestali znehodnocovať ich dôchodky,“ tvrdí šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna.

Aj podľa neho môže dlhodobá valorizácia o pevnú sumu pôsobiť na najaktívnejších ľudí demotivujúco. Navrhuje v nej preto opäť vo vyššej miere zohľadniť zásluhovosť. Najmä ak platí, že tým, ktorí odviedli málo, či majú menej odpracovaných rokov, pomáha štát v rámci solidarity aj iným spôsobom. Napríklad zavedením minimálneho dôchodku, vianočnými príspevkami, redukciou vyšších penzií v prospech nižších už pri priznávaní dávky a podobne.

Odborníci sa prikláňajú k percentuálnej valorizácii

Za návrat k percentuálnej valorizácii, ale takej, aby sa balík na ňu určených peňazí prerozdelil naozaj systémom „k vyššiemu dôchodku viac“, sa nedávno v ankete Pravdy vyslovili aj niektorí politici a odborníci. „Určite sa už treba vrátiť k percentuálnej forme. Aj penzijné dávky sa predsa musia zvyšovať podľa zásluh,“ povedal šéf koaličnej SNS Andrej Danko. „Tiež sa prikláňam k percentuálnej valorizácii. S ohľadom na vyváženosť zásluhovosti a solidarity v prvom pilieri,“ reagovala sociologička Sylvia Porubänová.

Návrh na zmenu valorizačného modelu (hybridný variant)

Dôchodok by sa zvyšoval percentuálne o:

  1. dôchodcovskú infláciu (rozhodujúci by bol údaj Štatistického úradu k 30. júnu roku predchádzajúceho valorizácii a prípadná deflácia by sa nezohľadňovala, dôchodcovská inflácia zohľadňuje rast cien spotrebného koša seniorov, je to však zväčša číslo blízke bežnej inflácii)
  2. A zároveň o 10 % kladného rozdielu rastu priemernej mzdy a nezápornej inflácie(podi­eľanie sa dôchodcov na raste priemernej mzdy, ak rastie rýchlejšie ako inflácia)
  3. Okrem toho by každý dôchodca mal garantované zvýšenie o minimálnu pevnú sumu (napr. by sa dohodla na úrovni 2 % priemerného dôchodku daného typu)
Zdroj: Valorizácia dôchodkových dávok od roku 2018, porovnanie alternatív a vplyvov (vypracoval odbor analýz sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia na ministerstve práce)

Prognostik Vladimír Baláž podporuje návrat k percentuálnej valorizácii. Nemyslí si však, že by sa mal vymýšľať nový model, ktorý by zaručil rast dôchodkov napríklad na tohtoročnej úrovni, keď napríklad starobní dôchodcovia dostali navyše až 8,20 eura. Stačí sa podľa neho držať zákona z roku 2012. Na jeho základe sa malo od budúceho roka začať valorizovať opäť percentuálne, ale len o dôchodcovskú infláciu.

Pri predpoklade že bude v rozhodujúcom období približne rovnaká ako inflácia bežná, teda 0,7 percenta, starobný dôchodca s priemernou penziou 430 eur by si v budúcom roku valorizáciou prilepšil len o 3,01 eura. Napriek tomu si Baláž stojí za slovom. „Z hľadiska udržateľnosti prvého piliera by sa vždy malo valorizovať len o infláciu. Keby bola nulová, čiže by sa nedvíhali ceny, nemali by rásť ani dôchodky. Viem, že politici chcú byť za pekných, takže sa k takému riešeniu neodhodlajú,“ mieni Baláž.

Podľa Stušku zatiaľ nie je isté nič. Momentálne prebieha len vnútrorezortné pripomienkové konanie a na konečné rozhodnutie je stále dosť času, keďže zmena valorizácie si vyžiada len „veľmi krátku novelu“, ktorú parlamentu stačí prijať až niekedy na septembrovej schôdzi.

Príprave nového valorizačného modelu predchádzala dôkladná analýza, ktorú vypracovali ľudia z ministerstva. Posúdila tri alternatívy valorizácie – o pevnú sumu, percentuálnu a takzvanú hybridnú, teda kombináciu percentuálnej s „pevnou“ bezpečnostnou poistkou. Ako najlepšiu pritom určila práve tretiu, kombinovanú alternatívu. A tú má podľa zdroja Pravdy najviac preferovať aj minister Richter.

Ministerská analýza predbežne počítala s vyššou hodnotou inflácie, až na úrovni dvoch percent. A takisto s nižšou poistkou, ktorú napevno stanovila na šesť eur. Pri týchto vstupoch by sa garancia minimálnej valorizácie týkala iba ľudí s penziou zhruba do 300 eur.

Ostatným by sa dôchodok navyšoval percentuálne a celý model by spätne neskĺzol do valorizácie pevnou sumou. V tej paradoxne neodporúča ďalej pokračovať ani rezortný materiál. „Je to obdobné tomu, ako keby sme regionálne rozdiely v hospodárstve chceli riešiť tak, že budeme systémovo znižovať životnú úroveň rozvinutejších regiónov,“ zdôvodňujú svoj postoj autori.

Päťročné obdobie solidarizácie s nízkopríjmovými dôchodcami považujú za dostatočné. A pripomínajú, že vysokopríjmovým penzistom sa za rovnaký čas príjem „vďaka“ pevne pridávanej sume značne znehodnotil. Napríklad človek, ktorému v roku 2012 priznali dôchodok 700 eur, mal by ho dnes už o 31 eur vyšší, keby sa nemusel solidarizovať.

Ako by to mohlo byť v roku 2018

  • predpoklady: nech je v posudzovanom období k 30. júnu 2017 dôchodcovská inflácia na úrovni 0,7 %, rast priemernej mzdy 4 % a minimálna pevná suma valorizácie by vychádzala na 8,60 eura (2 % z priemerného starobného dôchodku cca 430 eur)
  • valorizačné percento by sa potom určilo ako 0,7 + 0,1 x (4 – 0,7) = 1,03 %
výška dôchodku valorizácia 1,03 % (v eurách) valorizácia skutočná, s garantovaným minimom (v eurách)
250 2,58 8,60
400 4,12 8,60
600 6,18 8,60
800 8,24 8,60
900 9,27 9,27
1 000 10,30 10,30
Prepočet Pravdy podľa hybridného vzorca z analýzy ministerstva

Prečo sa hľadá nový model valorizácie

Zákon o sociálnom poistení z roku 2012 stanovil valorizačné pravidlá výhľadovo na mnoho rokov dopredu. Päť nasledujúcich rokov sa podľa nich malo valorizovať o pevnú sumu, čiže každému rovnako. Od roku 2018 mala nastúpiť percentuálna valorizácia o dôchodcovskú infláciu.

Keď na základe týchto pravidiel v januári 2016 stúpol starobný dôchodok iba o 1,90 eura a tento rok sa mal predbežne zdvihnúť dokonca len o 1,30 eura, vláda bola nútená zasiahnuť.

Spôsob valorizácie upravila, zatiaľ len jednorazovo, iba pre tento rok. A to tak, že v januári sa penzie podľa typu zdvihli o dve percentá z ich priemernej vyplácanej mesačnej sumy. Napríklad starobný dôchodok sa všetkým poberateľom zdvihol o 8,20 eura.

Pôvodný zákon spred šiestich rokov je však ako celok stále platný. Ak by sa nezmenil, od budúceho roka by sa penzijné dávky mali znovu začať zvyšovať percentuálne o dôchodcovskú infláciu. A na základe jej doterajšieho vývoja by mohli opäť rásť len málo.

Pri predpoklade dôchodcovskej inflácie okolo 0,7 percenta by sa poberateľ napríklad 300-eurového starobného dôchodku „potešil“ z prídavku len 2,10 eura, pri priemernom dôchodku 430 eur by valorizácia bola zhruba na úrovni 3,01 eura a a ten, kto dostáva penziu 900 eur, by získal navyše 6,3 eura, čo je však takisto menej, ako mu pridali tento rok. Po vzniku vlaňajších problémov preto Ficov tretí kabinet sľúbil, že pripraví celkom nový valorizačný model s účinnosťou od roku 2018.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
79 debata chyba
Viac na túto tému: #dôchodky #penzie #rast penzií