Podľa predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka chce novela zákona zásadne obmedziť rôznorodé aktivity týkajúce sa obdobia skúmania totality a osvetovej činnosti.
Ústav bude musieť ukončiť niektoré projekty
„ÚPN bude musieť skončiť s organizáciou Festivalu slobody, ktorý je jedným z najúspešnejších každoročne organizovaných projektov. Novela znamená stop aj pre Múzeum zločinov komunizmu či pokračovanie natáčania dokumentárnych filmov na tému zločinov a obetí totality. Budeme musieť ukončiť aj všetky výchovno-vzdelávacie aktivity určené študentom a mladým generáciám. Už sa nedostaneme na školy, teda práve tam, kde podľa prieskumov najviac lovia svojich podporovateľov extrémisti. Prijatím nového organizačného poriadku a štruktúry ÚPN sa môže veľa nepohodlných zamestnancov zo dna na deň ocitnúť bez práce. Sú to vyprofilovaní ľudia, ktorí pre dokumentáciu zločinov totalitných režimov robia maximum,“ varoval Krajňák a dodal, že hazardovanie s osudom ÚPN sa môže v čase rastu domáceho extrémizmu a ťažkých geopolitických výziev nepríjemne vypomstiť.
Zmena ide proti nezávislosti
ÚPN vo svojom stanovisku vyjadruje vážne znepokojenie aj nad navrhovaným presunom jeho riadenia z predsedu správnej rady na celú správnu radu ako deväťčlenný kolektívny orgán. V tlačovej správe ÚPN sa uvádza, že zmena ide proti moderným trendom budovať nezávislé inštitúcie, ktoré sú schopné odolávať politickým tlakom. Kým doteraz ústav fungoval ako štandardná verejnoprávna inštitúcia, novelou sa zmení na inštitúciu podriadenú politickým vplyvom, kde bude navyše takmer nemožné vyvodiť akúkoľvek formu zodpovednosti. Takáto štruktúra bude viesť k nefunkčnosti ÚPN a k vzniku napätia a neistoty u zamestnancov. „Je to paradoxné, ale akoby nás história teraz dobehla. Kolektívne riadenie, ktoré chcú poslanci v ÚPN zavádzať, sa v minulosti neosvedčilo. Až príliš pripomína sovietske politbyro,“ doplnil Krajňák. Pre ÚPN je znepokojujúci aj fakt, že súčasný predseda správnej rady bude zákonom zbavený svojej funkcie ešte pred uplynutím funkčného obdobia.
Najväčší zásah od vzniku ústavu
Novela podľa Krajňáka predstavuje najväčší zásah do činnosti ÚPN od čias jeho vzniku v roku 2003. „Je pravdepodobné, že zvýšená aktivita ÚPN je pre časť politického spektra neprijateľná, či už ideologicky, alebo politicky. Zverejňujeme dokumenty o prenasledovateľoch a obetiach totality, nebojíme sa viesť veľké súdne spory, ako napríklad spor s Andrejom Babišom, a principiálne ochraňujeme autentické archívne dokumenty. Minulosť môže niekomu prekážať, my sa ju snažíme objektívne dokumentovať a z tohto kritéria neustúpime pred žiadnym politickým tlakom, nech je už motivovaný čímkoľvek. Tým zostaneme verní odkazu Jána Langoša,“ doplnil Krajňák.
Krajňák uviedol, že pôsobenie vo funkcii predsedu ÚPN vníma ako možnosť slúžiť ľuďom, vzdelávať mládež, robiť osvetu a informovať o zločinoch, ktoré sa na Slovensku dotkli takmer každej rodiny. „Momentálne nemám obavu o seba, ale o ďalšie fungovanie ÚPN. Mal by som ju, keby tu sedel ktokoľvek. Ja nechcem byť ten, kto tu zhasne svetlo a dovolí, aby sa potme prekrúcali a relativizovali naše dejiny,“ povedal Krajňák.
Právny zástupca ÚPN hovorí o legislatívnych chybách
Podľa právneho zástupcu ÚPN Pavla Poláčka má navrhovaná novela viacero právnych problémov. „Predkladatelia novely avizovali, že sa ňou má riešiť situácia v ÚPN a vzťah jeho predsedu so správnou radou. Právne je však neprípustné, aby zákon riešil konkrétnu situáciu a vzťahoval sa na konkrétnu osobu. Takýto zákon je ústavne neprípustný. Rovnako sa ako problémové javí skrátenie funkčného obdobia súčasného predsedu ÚPN priamo zákonom. Okrem týchto právnych otáznikov má novela aj niekoľko legislatívnych chýb. Novelu hodnotím ako zjavnú nadprácu – je to skôr politický ako právne kvalifikovaný dokument. Novela obmedzuje kompetencie ÚPN, je šitá na konkrétnu situáciu, z čoho vyplývajú aj jej ústavnoprávne problémy“.