„Ide o dôležitý návrh v oblasti boja s podvodmi súvisiacimi s príjmami a výdavkami rozpočtu EÚ,“ uviedol rezort spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej (Most-Híd). Vznik Úradu európskej prokuratúry bol jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Úrad bude dozerať na čerpanie eurofondov pri škode nad 100-tisíc eur a cezhraničné podvody na dani z pridanej hodnoty (DPH) nad 10 miliónov eur.
Expert na EÚ Vladimír Bartovic z inštitútu EUROPEUM ocenil, že sa podarilo dohodnúť zriadenie spomínaného úradu. Podľa Bartovica európske dotácie a akékoľvek európske platby sú často predmetom korupcie, ktorá sa veľmi ťažko odkrýva. Za ešte dôležitejšiu agendu európskeho žalobcu považuje boj s daňovými podvodmi.
„Ide o také komplexné záležitosti, do ktorých sú zapojené stovky spoločností, firiem, rôzne krajiny s rôznymi daňovými systémami. V tejto oblasti iniciatíva s európskym prokurátorom môže významne pomôcť, aby sa zložito odhaliteľné daňové podvody stíhali,“ povedal Bartovic.
V centrále európskeho prokurátora v Luxemburgu má pracovať 20 žalobcov. V každej členskej krajine bude jeden miestny žalobca delegovaný do európskeho úradu a pri vyšetrovaní bude spolupracovať s národnými orgánmi. Úrad by mal začať fungovať v roku 2019.
V jeseni má jeho vznik ešte schváliť Európsky parlament. Europoslanec Vladimír Maňka zo Smeru povedal, že europarlament vznik úradu podporuje. Podľa Maňku v oblasti čerpania eurofondov musí byť účinná kontrola a následne musia prísť sankcie.
V rámci EÚ funguje už od roku 1999 aj Európsky úrad pre boj proti podvodom, známy ako OLAF. Vyšetruje prípady podvodov pri použití eurofinancií na projekty v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva, ale aj v ďalších rezortoch.
Rovnako sa zameriava na prípady korupcie a pochybení samotných pracovníkov európskych orgánov. Europoslanec a šéf SaS Richard Sulík považuje preto za zbytočné zriaďovať ďalšiu inštitúciu.
„Nesúhlasím s Úradom európskeho prokurátora. Stačilo rozšíriť kompetencie OLAF-u a dať mu pár úradníkov navyše,“ mieni Sulík. Expert Bartovic však nesúhlasí s pochybnosťami či odmietaním novej inštitúcie. „Kritiku nevidím ako oprávnenú. Ide predsa o európsky rozpočet, do ktorého všetci prispievame,“ zdôraznil Bartovic.
Snahy zriadiť úrad európskeho žalobcu existovali štyri roky. Dôvodom bol práve efektívnejší boj s podvodmi, na čo stále upozorňovala Európska komisia. Podľa jej správy z roku 2015 nekalé praktiky s eurofondmi vyšli úniu asi na 638 miliónov eur ročne. Ešte alarmujúcejšia situácia je v prípade pochybných obchodov a strát na DPH.
„Náš odhad, ktorý počíta s tým, že pre podvody s DPH každoročne prídeme o 50 miliárd eur, je len zlomkom. Skutočné číslo je oveľa vyššie,“ povedala vlani koncom roka podľa portálu euractiv.cz česká eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová.
O veľkých škodách svedčia aj prípady, ktoré sa podarilo odhaliť. Napríklad denník Pravda v roku 2014 poukázal na to, že v Maďarsku bol mimoriadny nedostatok cukru po zatvorení cukrovarov, a preto muselo dovážať dve tretiny cukru. Zároveň vysoké rozdiely v DPH na cukor medzi Poľskom, Slovenskom a Maďarskom otvorili nebývalé možnosti aj pre rôzne špekulatívne biznisy.
Keď niekto nakúpil cukor bez DPH, zostal mu obrovský priestor na manipuláciu s cenami, na čo upozorňovali slovenskí cukrovarníci. Fungovalo to tak, že tovar sa najprv doviezol na Slovensko bez dane, potom sa zobchodoval cez niekoľko subjektov v reťazci, aby sa napokon fiktívne opäť predal do cudziny aj so žiadosťou o vrátenie DPH. Pritom však skončil na domácich pultoch. Štát po zostavení tímu vyšetrovateľov daňovej kobry a prijatí ďalších opatrení začal podobné praktiky v posledných rokoch viac odhaľovať.
Polícia tiež vlani v apríli informovala o prípade, v ktorom sa jej podarilo odhaliť „karuselové“ podvody s odpočtami DPH v celkovej hodnote viac ako 22 miliónov eur. Išlo o fiktívne obchody s kamennou dlažbou a pomníkmi. V transakciách boli zapojené spoločnosti zo Slovenska, z Česka, Maďarska a zo Srbska.
Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing, hovorí, že vyšetrovanie takéhoto typu podvodov je nevyhnutné robiť cezhranične. "Treba zapojiť zložky viacerých štátov,“ pripomenul advokát. Podľa neho je preto dôležité vytvoriť centrálny orgán, ktorý okrem toho, že bude aj sám vyšetrovať, bude na konci dňa paralelne vyšetrovania vo viacerých členských štátoch aj dozorovať. "Rovnako ako vyšetrovať je dôležité, aby celý proces niekto na európskej úrovni koordinoval a kontroloval,“ uzavrel Leontiev.