Má Slovensko proti zahraničnej mafii šancu?

Na Slovensko začali prenikať ešte koncom minulého storočia a za necelé tri desaťročia sa tu zabývali. Reč je o skupinách zo zahraničia, ktoré postupne vypĺňajú prázdne miesta na mape organizovaného zločinu v našich končinách.

12.06.2017 07:00
europol, Foto:
V boji so zahraničnými zločineckými skupinami by mala slovenskej polícii pomôcť aj spolupráca s Europolom.
debata (65)

Mafiáni už dávnejšie vymenili okázalý životný štýl za nenápadnejší aj v rámci páchania trestnej činnosti. Násilie, vraždy či lúpeže nahradili ekonomickou kriminalitou, ktorá je oveľa výnosnejšia a ťažšie odhaliteľná.

Iný kraj, iný mrav. V duchu tohto hesla musia bezpečnostné zložky nášho štátu výrazne meniť svoju taktiku voči cudzincom, ktorých gangy fungujú na úplne odlišných princípoch. Kým domáce skupiny pohoreli na korunných svedkoch z vlastných radov, zahraničná mafia pôsobí viac-menej ako „rodinný podnik“.

Dostať sa do uzavretých kruhov tak predstavuje pre políciu omnoho náročnejšiu úlohu ako v prípadoch slovenských páchateľov. Ako teda polícia prispôsobuje stratégiu – a dokážu vyšetrovatelia vôbec zabrániť tomu, aby organizovaný zločin získal rovnaký vplyv na verejný život, ako to bolo v 90. rokoch 20. storočia?

Stálu prítomnosť podvratných živlov pod Tatrami potvrdil pred časom policajný prezident Tibor Gašpar. Vyjadril sa, že mafia bude medzi nami stále, no menia sa jej princípy a spôsoby páchania trestných činov.

Krvavé súperenie o moc i nové metódy vyšetrovania postupne rozložili domáce skupiny a väčšina slávnych bosov slovenského podsvetia je už dávno po smrti či sedí vo väzení. Cesta sa tak pre zahraničnú mafiu otvorila dokorán.

Boj slovenskej mafie proti zahraničným skupinám

  • Dnes už nebohí Jozef Surovčík a Ján Takáč sa svojho času dostali do ostrého sporu s albánskou drogovou mafiou. Hlavným bodom konfliktu bolo bývalé nákupné centrum Jadran, dnešné Retro v bratislavskom Ružinove. Konflikt sa vyostroval, ručné granáty, početné výbuchy či fiktívne zásahy falošných kukláčov boli len zlomkom otvorenej vojny. Surovčíkovi s Takáčom sa nakoniec podarilo Albáncov z územia hlavného mesta aspoň na čas vytesniť.
  • Konflikty so zahraničnými živlami mala aj skupina diničovcov, ktorí pôsobili v Bratislave do roku 1998. Špekulácie naznačujú, že pri odstránení Eduarda Diniča na Zlatých pieskoch zohral významnú úlohu šéf miestnej ukrajinskej mafie Ivan M. Ten ho mal vylákať na posledný tenisový zápas v jeho živote. Dinič zahynul pri mohutnej explózii, keď odchádzal z miestnych kurtov. Pod chodníkom mala byť umiestnená masívna desaťkilová trhavina, ktorá pri explózii vytvorila kráter s polomerom niekoľkých metrov.
  • Naopak, veľmi dobré vzťahy so zahraničím mal bos bratislavského podsvetia Miroslav Sýkora. Nadštandardné kontakty pravdepodobne získal počas štúdia na vysokej škole v Moskve. Šéf ukrajinskej mafie dokonca označil Sýkoru za svojho syna. Ani to ho však nedokázalo ochrániť pred vražedným komandom. To si na Sýkoru počíhalo v roku 1997 pred jeho obľúbeným hotelom Holiday Inn, kam v osudný deň prišiel iba s jediným ochrankárom.
  • Aj za známou popravou Petra Steinhübela alias Žaluďa mal stáť zahraničný strelec. Kto si však jeho vraždu objednal, je stále otázne. Steinhübel dokázal prežiť celkovo šesť oficiálnych pokusov o jeho fyzickú likvidáciu. Osudnou sa mu stala nočná návšteva bratislavských mraziarní, kde jeho životnú púť ukončil ostreľovač.
Policajný prezident Tibor Gašpar. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Tibor Gašpar Policajný prezident Tibor Gašpar.

Analýzy a poznatky polície potvrdzujú prítomnosť Albáncov, Turkov či Uzbekov, ktorí sa aktívne angažujú v organizovanom zločine. „Môžeme potvrdiť, že disponujeme informáciami o pôsobení rôznych zahraničných skupín na území Slovenska,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa Policajného zboru Denisa Baloghová.

Prioritnými oblasťami záujmu zahraničnej mafie na Slovensku bývali klasické formy trestných činov, od narkotík až po obchod so zbraňami. K najrozšírenejším súčasným spôsobom obohacovania patria daňové podvody či kšefty s eurofondmi. Z nových metód zločincov spomenul Gašpar aj prípady takzvanej fantómovej prepravy či kybernetickú kriminalitu.

Viacerí odborníci za tento stav vinia štát, ktorý pri príchode kriminálnikov spoza hraníc hrozbu podcenil. Medzinárodné skupiny monitoruje napríklad Slovenská informačná služba, ktorá kedysi dokonca čelila podozreniam z priameho prepojenia na organizovaný zločin.

To, že SIS od čias, keď ju viedol Ivan Lexa, prešla výraznou zmenou, zdôraznil aj bývalý šéf jej analytického oddelenia Ján Mojžiš. „Dôsledne sleduje skupiny organizovaného zločinu – aj keď úrady neinformujú o tejto jej činnosti, verím, že ju vykonáva dôsledne a profesionálne,“ podotkol.

Problematiku zahraničných zločincov u nás nevidí až tak tragicky. „Podľa môjho názoru je stále jednoduchšie vysporiadať sa s nimi. Existujú rozličné možnosti, ako napríklad vyhostenie, zákaz pobytu či podobné formy prevencie, ktorými sú možní páchatelia eliminovaní,“ poznamenal Mojžiš.

Polícia má navyše k dispozícii viaceré medzinárodné databázy, ktoré môžu výrazne pomôcť pri spoločnom vyšetrovaní. Časy, keď boli muži zákona v boji s mafiou bezmocní, by teda už mali byť minulosťou.

„Či už cez Interpol, alebo Europol máme v rámci Schengenu prístup k rozsiahlym informáciám,“ opísal možnosti postupov v prípadoch zahraničných zločineckých skupín Ladislav Polka, bývalý štátny tajomník rezortu vnútra.

Aj keď sa o úspešných vyšetrovaniach veľa nehovorí, Polka je presvedčený, že výsledky polície sú dobré. „V tomto smere idú bezpečnostné zložky s dobou a dokázali sa prispôsobiť páchateľom. Muži zákona majú možnosti spolupráce s kolegami z iných štátov, po efektívnych výmenách poznatkov sú tak výborne pripravení,“ doplnil.

„Vyšetrovacie tímy musia podozrivé skupiny dôsledne odsledovať a páchatelia zvyčajne skôr či neskôr urobia chybu,“ dodal bývalý detektív Peter Kubík.

© Autorské práva vyhradené

65 debata chyba