Obor z Bratislavy si to chcel rozdať s Hitlerom

, 12.06.2017 12:00

Ktovie, či by sa vôbec začala druhá svetová vojna, keby sa tí dvaja stretli naozaj "na férovku". Zabudnutý Bratislavčan židovského pôvodu David Unreich mohol doslova prepísať dejiny.

Ako jediný športovec na svete našiel odvahu vyzvať na ostrý súboj na zápasníckej žinenke Adolfa Hitlera. Keby naň skutočne došlo, smutne známy nemecký vodca ho ani nemusel prežiť.

„Zápas sa napokon aj konal, hoci len nepriamo, v americkej Boston Square Garden. Führer naň totiž za seba poslal bojovať šampióna svojej ríše v superťažkej váhe Ernesta Franza Heffnera, ktorý otvorene sympatizoval s nacizmom. Unreich ho však excelentne porazil už po šiestich minútach,“ približuje osobnosť bratislavského rodáka Michal Vanek, kurátor výstavy, ktorú o ňom v týchto dňoch sprístupnilo verejnosti Múzeum židovskej kultúry.

V článku pod titulkom Židovský zápasník ponúka...
V článku pod titulkom Židovský zápasník ponúka vlastné riešenie vyzval Unreich Adolfa Hitlera na súboj. Na snímke demonštroval, čo urobí s ním aj jeho knihou Mein Kampf. Autor: Ivan Majerský, Pravda

Expozícia sústredená do jedinej miestnosti múzea odkrýva unikátny životný príbeh židovského zápasníka a majstra sveta v ťažkej váhe, ktorý sa v medzivojnovom období významne zasadil za zmiernenie dosahov nastupujúceho fašizmu na bratislavskú židovskú obec. Unreich bol vskutku svetoznámy športovec, ktorý na najprestížnejších súťažiach a šampionátoch v Európe aj zámorí nazbieral medailí ako maku. Nielen u súperov či fanúšikov si za to vyslúžil veľkú úctu a rešpekt. S obdivom ho volali „velikán“, „obor“ či „superšampión“.

Bratislavského rodáka mohol pritom ľahko dostihnúť rovnaký osud ako jeho rodičov či jedinú sestru. Tých troch najhorším spôsobom zasiahol holokaust, zahynuli v plynových komorách Auschwitzu. Unreich by tam zrejme skončil tiež, veď pred vojnou v bratislavskej ješive študoval za rabína. Štúdium však v poslednom ročníku zanechal, chcel sa naplno ako profesionál venovať gréckorímskemu zápaseniu.

V zámorí dosiahol ďalší rekord, sto súbojov bez...
V zámorí dosiahol ďalší rekord, sto súbojov bez prehry, približuje Unreichovu kariéru kurátor výstavy Michal Vanek. Autor: Pravda, Ivan Majerský

Na tento šport mal „Dufi“ od mladosti veľký talent a predpoklady. S úctyhodnou výškou okolo 190 centimetrov a hmotnosťou, ktorú postupne vytiahol až na 118 kilogramov, sa už krátko po vstupe do bratislavského židovského klubu ŠK Makabea stal jeho hviezdou. Zápasenie mu otvorilo nové obzory, niekoľko rokov si pripisoval len víťazstvo za víťazstvom, napokon ho „veľké peniaze“ zlákali za oceán.

„V Európe už čoskoro nenašiel rovnocenného súpera, preto v roku 1938 odišiel do Ameriky. Pravdaže, prispela k tomu aj tunajšia dusná atmosféra, ktorá veštila blížiacu sa vojnu,“ hovorí Vanek. Dodá, že do USA sa postupne dostali aj šiesti Unreichovi bratia, ktorí najprv z domova emigrovali do Palestíny.

„Ústredným výstavným predmetom je kniha výstrižkov z československých, amerických, maďarských a židovských novín, ktoré zozbieral Unreichov brat Ľudovít. Ako Davidov veľký priaznivec v nej sústredil články, ktoré dokladujú jednu úžasnú športovú kariéru. Nášmu múzeu ich zapožičala Ľudovítova dcéra Rachel Weis,“ ukazuje Vanek na vzácny dokument umiestnený v zasklenej vitríne.

Texty aj fotografie na zažltnutom papieri opisujú Unreichove početné úspechy a naplnený život, akému sa zvykne dávať prívlastok „americký sen“.

Zápas sa napokon aj konal, hoci len nepriamo, v americkej Boston Square Garden. Führer naň totiž za seba poslal bojovať šampióna svojej ríše v superťažkej váhe Ernesta Franza Heffnera.
Michal Vanek, kurátor výstavy

Unreicha vraj reportéri doslova milovali. Ohúril ich nielen svojou neporaziteľnosťou v športovej aréne, ale aj znalosťou deviatich jazykov. Netajil sa tým, že chcel by rabínom, už od roku 1935 vystupoval pod hebrejským menom Ben Shalom. Ako športovec a židovský šampión však v USA najmä otvorene vystupoval proti hitlerovskej totalite.

Návštevník výstavy si tiež môže prečítať originál článku o najslávnejšom súboji Bratislavčana s nemeckým zápasníkom Heffnerom, s opisom, ako ho za krátkych šesť minút rozprášil. Predchádzali mu mnohé iné články, najmä v bulvárnych novinách, plné odkazov na predzápasové nemecké velikášstvo a fašistickú propagandu. „Do toho zápasu vlastne opozícia sústredila celý svoj odpor voči Hitlerovi,“ vysvetľuje Vanek. Americké publikum Unreichovi za víťazstvo dlho a spontánne tlieskalo.

Doklady Davida Unreicha.
Doklady Davida Unreicha. Autor: Ivan Majerský, Pravda

Ďalších deväť výstavných panelov, ktoré sú usporiadané prehľadne a v časovej nadväznosti, ponúka prierez celým Unreichovým životom. Jeho figurína v životnej veľkosti zase dokazuje, že nebol nijakým „drobčekom“. „Výstavu sme usporiadali zároveň k 110. výročiu jeho narodenia a k 60. výročiu úmrtia,“ zmieňuje sa kurátor aj o zápasníkovom úm­rtí.

V päťdesiatke mu cestou v lietadle z Izraela do USA zlyhalo srdce. Zostala však nesmrteľná legenda o športovom velikánovi. Žiaľ, v rodnom meste aj na celom Slovensku ju zatiaľ pozná len málokto. Expozícia, ktorá bude inštalovaná až do konca januára, to azda aspoň trochu zmení.

Kto bol David Unreich

  • 1907: narodil sa 30. júla v Bratislave
  • 1923: začal študovať v bratislavskej ješive
  • 1925: vstúpil do bratislavského židovského zápasníckeho klubu ŠK Makabea
  • 1929: zvíťazil v najťažšej hmotnostnej kategórii na majstrovstvách bratislavskej župy v gréckorímskom zápasení
  • 1935: víťaz Makabiády v Tel Avive, odvtedy vystupoval ako židovský šampión Ben Shalom
  • 1935: triumfoval na prestížnom turnaji v bratislavskom Tatra-ringu aj na stretnutí židovských reprezentácií v Berlíne
  • 1936: vstúpil medzi profesionálov, v Bukurešti sa stal majstrom sveta
  • 1937: zvíťazil na majstrovstvách Európy v Rige, získal aj titul majstra Talianska a Poľska
  • 1938: vyrazil na turné do USA
  • 1939: 22. júna nastúpil na ideologicky podfarbený a ostro sledovaný zápas s Nemcom Heffnerom, zvíťazil po šiestich minútach
  • 1942: ukončil športovú kariéru s rekordom sto súbojov bez prehry
  • 1957: 23. októbra zomrel pri lete z Izraela do USA na zlyhanie srdca.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výstava #Hitler #druhá svetová vojna #žid
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku